Karta vojennyx dij v Ukrajini. Karta obstriliw ta wtorhnenńa Rosiji v Ukrajinu na 25 ĺutoho 2026. Karta bojovyx dij – vijna v Ukrajini w materiali Faktiv ICTV
25.02.2026, 6:25
Mobilizacija z 1 berezńa: zminy u Rezerv+, oblik i kontroĺ
Indeksacija pensij z 1 berezńa 2026: na skiĺky zrostut́ vyplaty
Na ščo wplyvaje kiĺkist́ propysanyx ĺudej u kvartyri: spysok
MZS vymahaje vybačeń vid MOK za rosijanku, jaka nesla tablyčku Ukrajina na Olimpiadi
Pohoda na berezeń 2026 roku: čy varto xovaty zymovyj od́ah
Mynuloji doby na fronti zafiksovano 143 bojovyx zitkneń.
Protywnyk zawdav 48 aviacijnyx udariw, skynuv 135 kerovanyx aviabomb.
Krim toho, zastosuvav 4315 droniw-kamikaƶe ta zdijsnyv 2395 obstriliw naselenyx punktiw ta pozycij našyx vijśk.
Pownomasštabna vijna v Ukrajini tryvaje wže 1463-t́u dobu.
Jakščo pobačyly pomylku, bud́ laska, vydilit́ frahment tekstu i natysnit́ Ctrl+Enter.
V Ukrajini zapustyly Hromad́anśku antykorupcijnu platformu: ščo peredbačaje
Kaminčyk, ščo wŕatuvaw žytt́a: Leleka zhadala, jak perežyla depresiju
DTP na Poltawščyni: škiĺnyj awtobus wrizawśa u derevo, postraždaly dity
Nadbawka do pensiji 2026: xto otrymaje dodatkovi košty
Cyklon v Ukrajini: ščo prynese pohoda i koly čekaty sprawžńoji vesny
Tramp zhadaw pro wbywstvo 23-ričnoji ukrajinky Iryny Zarućkoji u Šarlotti pid čas zvernenńa do Konhresu SŠA
25.02.2026, 6:22
Prezydent SŠA Donaĺd Tramp pid čas zvernenńa do Konhresu zhadaw pro 23-ričnu ukrajinku Irynu Zarućku, jaku žorstoko wbyly u serpni 2025 roku.
Pŕama mova Trampa: "Vona wtekla vid žorstokoji vijny, ale bula wbyta zakorenilym zločyncem, jakoho vidpustyly wbyvaty".
Detali: Za slovamy Trampa, popry dośahnutyj prohres, nebezpečni recydyvisty prodowžujut́ vyxodyty na svobodu čerez polityku, jaku amerykanśkyj lider powjazaw z demokratamy.
Pisĺa ćoho Tramp zvernuwśa do materi Iryny Zarućkoji, jaka bula w zali.
Pŕama mova Trampa: "My pyšajemośa, ščo śohodni tut žinka, jaka projšla čerez peklo – Anna Zarućka. U 2022 roci vona ta jiji čudova dońka, duže krasyva moloda žinka Iryna, pokynuly rozirvanu vijnoju Ukrajinu, ščob žyty z rodyčamy w misti Šarlott, ščo w Piwničnij Karolini.
Mynuloho lita 23-rična Iryna jixala dodomu, koly monstr, zaareštovanyj i zviĺnenyj deśatok raziw bez zastavy, porizaw nožem jiji šyju i tilo. Nixto ne zabude vyraz oblyčč́a Iryny, koly vona dyvylaśa na svoho napadnyka v ostanni sekundy svoho žytt́a.
Vona wtekla vid vijny, ščob buty wbytoju zločyncem. Pani Zarućka, śohodni ja obićaju spravedlyvist́ u spravi vašoji prekrasnoji dońky, Iryny".
22 serpńa 2025 roku na zaliznyčnij stanciji East/West Boulevard u rajoni Saut-End mista Šarlott biženka z Ukrajiny Iryna Zarućka otrymala čyslenni
Pidozŕuvanoho u wbywstvi ukrajinky zaareštuvaly – nym vyjavywśa bezdomnyj 34-ričnyj DeKarlos Braun-molodšyj. Joho dostavyly do likarni z trawmamy, ščo ne zahrožujut́ žytt́u, a zhodom zaareštuvaly j vysunuly obvynuvačenńa u wbywstvi peršoho stupeńa.
Zhidno z sudovymy zapysamy, Braun maje tryvale kryminaĺne mynule – z 2011 roku joho neodnorazovo zatrymuvaly za kradižky, rozbij iz vykorystanńam zbroji ta pohrozy.
Novyj krosover Toyota RAV4 2026 roku rozsekrečeno jak dowhoočikuvanoho predstawnyka sehmenta nedorohyx praktyčnyx awtomobiliw. Linijka modeli popownylaśa najkrutišym variantom dĺa vymohlyvyx pokupciw
25.02.2026, 5:38
Wnutrišnij pidrozdil TRD rozrobyw kiĺka detalej, jaki pidkresĺujut́ dyzajn mašyny i vydiĺajut́ jiji na dorozi. Pro ce stalo vidomo Carscoops. Vyrobnyk proponuje zmineni bampery, dekor i kolisni dysky.
Cina Toyota RAV4 2026 u SŠA w standartnomu vyhĺadi startuje z $31 900. Poriwńano z analohičnym hibrydom poperedńoho pokolinńa awtomobiĺ podešewšaw na tyśaču dolariw. Raniše zjavylośa kiĺka cin RAV4. Napryklad, v Awstraliji prajs počynajet́śa z 45 990 miscevyx dolariw (blyźko 30 000 dolariw SŠA).
Nova Toyota RAV4 w Jewropi vyjavylaśa nabahato dorožčoju za poperednyka – ponad 40 000 jewro. Na hlobaĺnomu rynku teper usi modyfikaciji RAV4 je hibrydnymy krosoveramy. Bazovyj jewropejśkyj variant iz perednim pryvodom proponuje 183 k.s.
Takyj awtomobiĺ prodavatymut́ u Jewropi ta Japoniji, a w SŠA cej variant ne zjavyt́śa. Takož hibrydy Toyota RAV4 proponujut́ 229 i 239 k.s. Plahin-hibrydni krosovery vydajut́ 268 i 320 syl. U najbiĺš enerhoefektywnij konfihuraciji mašyna proponuje zapas xodu do 1350 km iz zaŕađenoju batarejeju i pownym bakom (150 km vykĺučno na elektrot́azi).
Ščodńa w cej čas my zhadujemo wsix ukrajinciw, jaki zahynuly wnaslidok rosijśkoji ahresiji. Wsix - vijśkovyx, cyviĺnyx, ditej…
Ci 60 sekund - ce častyna našoji šany usim polehlym, zupynit́śa na xvylynu w pamjat́ pro tyx, xto wže ne z namy.
Pisĺa aviakatastrofy na misci padinńa počalaśa syĺna požeža, ulamky litaka rozletilyśa na sotni metriw
25.02.2026, 4:58
U turećkomu misti Balykesir vijśkovyj vynyščuvač F-16 rozbywśa pid čas planovoho trenuvaĺnoho poĺotu, wpawšy na awtomobiĺnu dorohu. Vidomo, ščo pilot vynyščuvača zahynuw. Pro ce pyše Yeni Akit.
Poviddomĺajet́śa, ščo litak vykonuvaw planovyj trenuvaĺnyj polit pisĺa zletu z aviabazy, koly vynykla nesprawnist́ texničnoho xarakteru. Trahedija stalaśa blyźko peršoji hodyny noči w rajoni awtodorohy miž Izmirom ta Stambulom.
Pisĺa padinńa litaka na misci podiji spalaxnula masštabna požeža, a ulamky rozletilyśa na sotni metriw. Na misci praćujut́ ekstreni služby, tryvaje rozsliduvanńa podiji, a transportnyj rux na trasi zablokovano na nevyznačenyj termin.
Ministerstvo oborony Tureččyny pidtverdylo informaciju pro aviakatastrofu. Vijśkovi zdijsnyly pošukovo-ŕatuvaĺni zaxody ta vyjavyly zalyšky litaka. Narazi tryvaje robota komisiji, jaka rozsliduje pryčyny trahediji.
Ministr justyciji Akin H́urlek zajavyw, ščo Holowna prokuratura Balykesir wže rozpočala slidči diji u zvjazku z katastrofoju F-16.
Raniše, 15 hrudńa, povidomĺalośa, ščo turećki vynyščuvači F-16 zbyly bezpilotnyj aparat , jakyj nablyžawśa do povitŕanoho prostoru krajiny nad Čornym morem.
Nahadajemo, naperedodni w Peru wnaslidok avariji vijśkovoho helikoptera, ščo zdijsńuvaw ŕatuvaĺnu operaciju pid čas poveni, zahynuly 15 ĺudej.
Novyny vid Korrespondent.net w Telegram ta WhatsApp. Pidpysujteś na naši kanaly https://t.me/korrespondentnet ta WhatsApp
Jakščo vy pomityly pomylku, vydilit́ neobxidnyj tekst i natysnit́ Ctrl + Enter, ščob povidomyty pro ce redakciju.
Popuĺarni Android-dodatky, jaki raniše wvažalyśa obowjazkovymy dĺa wstanowlenńa, śohodni staly absoĺutno nepotribnymy
25.02.2026, 4:52
Sučasni versiji Android otrymaly bezlič wbudovanyx funkcij, tomu okremi prohramy lyše perevantažujut́ systemu, vytračajut́ zaŕad batareji ta pokazujut́ reklamu.
Pro ce pyše MakeUseOf , jake nazvalo čotyry typy dodatkiw, vid jakyx u 2026 roci možna smilyvo vidmovytyśa.
Šče nedawno storonni fotoredaktory wvažalyśa obowjazkovymy dĺa Android-prystrojiw: wbudovani instrumenty w halereji dozvoĺaly tiĺky obrizaty znimok, povernuty joho abo naklasty prostyj fiĺtr.
Teper wse inakše. U Google Photos dostupnyj pownocinnyj nabir funkcij: nalaštuvanńa koĺoru i osvitlenńa, rozmytt́a fonu, dodavanńa tekstu ta inši instrumenty. Do toho ž je možlyvosti ŠI — vydalenńa zajvyx objektiw, koryhuvanńa kompozyciji i navit́ zamina fonu.
Jaki telefony u 2023 roci kupuvaly najčastiše: rejtynh (infohrafika)
Raniše korystuvači často wstanowĺuvaly okremi videoplejery, ščob vidtvoŕuvaty ridkisni formaty abo otrymaty rozšyreni nalaštuvanńa. Ale zaraz biĺšist́ smartfoniw bez problem vidtvoŕujut́ popuĺarni formaty «z korobky», a wbudovani rišenńa praćujut́ stabiĺno i bez zajvoji reklamy.
Kolyś vony dijsno buly neobxidni: standartna kamera Android ne wmila rozpiznavaty QR-kody. Śohodni praktyčno wsi sučasni smartfony awtomatyčno vyznačajut́ kod pŕamo w dodatku kamery, bez zavantaženńa storonńoho softu.
Ci dodatky obićajut́ zviĺnyty operatywnu pamjat́, prodowžyty čas roboty batareji i «rozhańaty» smartfon. Na praktyci sučasni versiji OS Android samostijno kerujut́ resursamy — systema awtomatyčno zakryvaje fonovi procesy i rozpodiĺaje navantaženńa.
Čym menše zajvyx dodatkiw wstanowleno na smartfoni, tym vyšča bezpeka i produktywnist́. U 2026 roci bahato funkcij, zarady jakyx raniše dovodylośa šukaty prohramy w Play Market, wže dawno staly častynoju samoji systemy.
Do reči, ukrajinśki mobiĺni operatory anonsuvaly pidvyščenńa vartosti taryfnyx planiw. Pro ce my detaĺno pyšemo tut
Prezydent SŠA Donaĺd Tramp u viwtorok pid čas zvernenńa do Konhresu pro stan sprav u krajini nahadaw, ščo krajina perežyvaje «zolotu dobu», ta naholosyw na vidnowlenni syly j awtorytetu Spolučenyx Štatiw
25.02.2026, 4:47
«Naša nacija povernulaśa – biĺša, krašča, bahatša i syĺniša, niž bud́-koly raniše», – zajavyw vin, rozpočawšy vystup.
Za joho slovamy, poperedu – 250-ta ričnyća nezaležnosti SŠA, jaku vin nazvav «epičnoju vixoju».
Vodnočas prezydent zaznačyw, ščo pryjńaw krajinu «u stani kryzy», ale pid joho keriwnyctvom vidbuwśa «povorot, jakoho šče ne znala istorija».
Za slovamy Trampa, nyni Spolučeni Štaty «znovu korystujut́śa povahoju, možlyvo, jak nikoly raniše».
Vin rozpoviw pro te, ščo joho administracija zmenšyla nelehaĺnu immihraciju na kordoni, posylyla borot́bu z importom fentanilu ta zbiĺšyla kiĺkist́ deportacij «nelehaliw».
Tramp zauvažyw, ščo zawždy dozvoĺatyme wjižđaty lehaĺno ĺud́am, jaki «pryjižđajut́ i važko praćujut́, ščob pidtrymuvaty našu krajinu».
Vin takož nahadaw pro operaciju SŠA z usunenńa prezydenta Nikolasa Maduro u Venesueli, jaka, na joho dumku, u pojednanni z joho obićankoju «buryty, buryty, buryty» w krajini, dopomože znyzyty ciny na naftu.
Jak povidomĺav Ukrinform, u viwtorok Tramp vystupaje na spiĺnomu zasidanni obox palat Konhresu zi ščoričnym zvernenńam pro stan sprav u krajini.
Putin daw FSB kart-blanš na prydušenńa «zahroz» dĺa vyboriv u Derždumu - rozvidka
JeS zapuskaje platformu dĺa pidtrymky svojix rehioniw, jaki mežujut́ iz Rosijeju, Bilorusśu ta Ukrajinoju
Kim Čen Yn pryznačyv 13-ričnu dońku kuratorkoju jadernyx syl KNDR
Apple posyĺuje vikovu veryfikaciju dĺa zavantaženńa jiji dodatkiw v App Store
Učeni wvažajut́, ščo orhanični molekuly zjavylyśa w halilejevyx suputnykax Jupitera šče pid čas jixńoho narođenńa
25.02.2026, 4:30
Mižnarodna hrupa wčenyx zajavyla pro te, ščo skladni orhanični molekuly, poperednyky žytt́a, mohly buty wkĺučeni do skladu halilejevyx suputnykiw Jupitera - najbiĺšyx i najblyžčyx do planety miśaciw - šče w procesi jixńoho zarođenńa. Ce novyj pohĺad na možlyvist́ isnuvanńa žytt́a u skladi hazovoho hihanta, povidomĺaje Phys.org.
Dĺa utvorenńa žyvoji materiji neobxidni bahati vuhlecem spoluky, ščo mist́at́ kyseń, azot ta inši elementy. Laboratorni eksperymenty pokazaly, ščo spoluky, jaki mist́at́ vuhleć, možut́ utvoŕuvatyśa, koly kryžani zerna, jaki mist́at́ metanol abo sumiši dioksydu vuhleću ta amiaku, zaznajut́ wplyvu uĺtrafioletovoho vypromińuvanńa abo pomirnoho nahrivanńa v umovax, xarakternyx dĺa protoplanetnyx dyskiw. Taki dysky pylu i hazu otočujut́ molodi zirky, z nyx potim formujut́śa planety.
"Objednawšy evoĺuciju dyska z modeĺamy perenesenńa častynok, my zmohly točno kiĺkisno ocinyty radiacijni ta teplovi umovy, jakyx zaznavaly kryžani zerna. Potim my bezposeredńo poriwńaly naši modeli z inšymy laboratornymy eksperymentamy, jaki stvoŕujut́ vuhlecewmisni spoluky w realistyčnyx astrofizyčnyx umovax. Rezuĺtaty pokazaly, ščo utvorenńa vuhlecewmisnyx spoluk možlyve jak u seredovyšči protosońačnoji tumannosti, tak i w nawkoloplanetnomu dysku Jupitera", — zajavyw providnyj awtor dvox dosliđeń Oliwje Musis iz viddilu dosliđeń i vywčenńa Sońačnoji systemy SwRI.
Pid čas dosliđenńa wčeni stvoryly modeli, jaki opysuvaly evoĺuciju protozoŕanoji tumannosti, z jakoji utvorylyśa Sonce i planety, i nawkoloplanetnoho dyska Jupitera, z jakoho utvorywśa hazovyj hihant i joho suputnyky.
Komanda objednala svoji modeli z modulem perenesenńa častynok, ščo vidstežuje rux kryžanyx častynok u cyx dvox seredovyščax, ščo dalo jim zmohu rekonstrujuvaty fizyčnu i ximičnu istoriju materialiw, z jakyx skladalyśa suputnyky. V osnownomu doslidnyky zmodeĺuvaly utvorenńa halilejevyx suputnykiw Jupitera: Jewropy, Hanimeda, Kallisto ta Io.
Modeĺuvanńa pokazalo, ščo značna častyna kryžanyx zeren mohla nabuty orhaničnyx spoluk (OS) i efektywno transportuvaty jix v oblast́ akreciji suputnykiw Jupitera. U dejakyx zi zmodeĺovanyx scenarijiw majže polovyna zmodeĺovanyx častynok dostawĺala novoutvoreni OS iz protosońačnoji tumannosti w nawkoloplanetnyj dysk Jupitera, a potim potrapĺala w suputnyky bez istotnyx zmin.
Modeli takož prodemonstruvaly, ščo OS mohly utvorytyśa w mežax orbity Jupitera. Wčeni vyznačyly misća w nawkoloplanetnomu dysku z dostatńoju kiĺkist́u tepla dĺa zapusku orhaničnyx ximičnyx procesiw, neobxidnyx dĺa utvorenńa OS. Tobto, rezuĺtaty dosliđenńa pokazaly, ščo suputnyky Jupitera otrymaly orhanični rečovyny jak vid sońačnoji tumannosti, tak i vid procesiw, ščo vidbuvalyśa w jixńomu lokaĺnomu seredovyšči formuvanńa miĺjardy rokiw tomu.
Raniše wčeni zajavyly pro te, ščo Jupiter nasprawdi menšyj i ploskišyj, niž wvažalośa prot́ahom deśatylit́.
U seredu wnoči, 25 ĺutoho, bojovyj litak F-16 wpaw poblyzu awtomobiĺnoho šose u Tureččyni. Pilot vynyščuvača zahynuw
25.02.2026, 4:23
U nič na seredu, 25 ĺutoho, vijśkovyj vynyščuvač F-16 VMS Tureččyny rozbywśa pid čas planovoho trenuvaĺnoho poĺotu poblyzu mista Balykesir. Pilot litaka zahynuw.
Jak zaznačajet́śa, vijśkovyj litak upav u rajoni awtotrasy «Bursa – Izmir» blyźko peršoji hodyny noči, pisĺa čoho spalaxnula masštabna požeža.
Za informacijeju miscevoji wlady, vynyščuvač zletiv iz dewjatoji holownoji aviabazy VPS Tureččyny dĺa planovoho trenuvaĺnoho poĺotu. Wnaslidok aviatrošči pilot F-16 zahynuw.
Povidomĺajet́śa, ščo ulamky litaka rozletilyśa na velyku vidstań. Narazi na misci praćujut́ ŕatuvaĺni služby, požežnyky ta pravooxoronci. Rozpočato oficijne rozsliduvanńa pryčyn katastrofy.
Jak pyše Yeni Akit, minoborony Tureččyny pidtverdylo informaciju pro padinńa vynyščuvača. Vijśkovi orhanizuvaly pošukovo-ŕatuvaĺnu operaciju ta vyjavyly ulamky litaka. Holowna prokuratura Balykesiru wže rozpočala rozsliduvanńa ščodo katastrofy F-16.
Jak vidomo, naprykinci hrudńa 2025 roku u Tureččyni rozbywśa litak iz načaĺnykom Henštabu Liviji ta vijśkovym komanduvanńam, usi pasažyry zahynuly.
Takož 9 ĺutoho u Piwdennij Koreji rozbywśa vijśkovyj helikopter AH-1S Cobra. Unaslidok aviatrošči zahynuly dvoje členiv ekipažu.
Pidpyšit́śa na naš Telegram-kanal, ščob vidstežuvaty najcikaviši ta ekskĺuzywni novyny «Slovo i dilo».
Vizuaĺna analityka vid redakciji «Slovo i dilo» – u Telegram-kanali Pics&Maps.
Rozkradanńa na zaxysti aerodromiw: top-posadowciw Povitŕanyx Syl i SBU zatrymaly na xabari
«Transneft́» skorotyla pryjom nafty pisĺa ataky ukrajinśkyx droniw na NPS u Tatarstani – Reuters
Bill Hejts vybačywśa za zvjazky z Epštejnom ta rozpoviw pro zustriči z nym – WSJ
U Senati SŠA zarejestruvaly dvopartijnyj projekt rezoĺuciji, jakyj pidtverđuje pidtrymku suverenitetu j terytoriaĺnoji cilisnosti Ukrajiny
25.02.2026, 4:10
Detali: Za jiji slovamy, z nahody 4-ji ričnyci pownomasštabnoho wtorhnenńa RF v Ukrajinu spiwholova Komitetu Senatu SŠA iz zakordonnyx spraw Đyn Šaxin (D) ta spiwholova Sposterežnoji hrupy NATO w Senati Tom Tillis (R) wnesly dvopartijnyj projekt rezoĺuciji, jakyj pidtrymaly senatory obox partij.
Pŕama mova: "Dokument pidtverđuje pidtrymku suverenitetu j terytoriaĺnoji cilisnosti Ukrajiny, zasuđuje ataky RF na cyviĺnyx i krytyčnu infrastrukturu, nahološuje na važlyvosti koordynaciji z NATO ta sojuznykamy, posylenńa finansovoho tysku na Rosiju ta nadijnyx harantij bezpeky dĺa dośahnenńa spravedlyvoho i tryvaloho myru".
Ministr zakordonnyx sprav Ukrajiny Andrij Sybiha povidomyw, ščo Heneraĺna Asambleja OON z nahody četvertoji ričnyci rosijśkoho pownomasštabnoho wtorhnenńa uxvalyla rezoĺuciju "Pidtrymka micnoho myru v Ukrajini" 107 holosamy krajin.
Muzykant Marko Halanevyč podilywśa, ščo vony z učasnykamy etnohurtu "DaxaBraxa" xvyĺuvalyśa ščodo uspišnosti svojix blahodijnyx turiv u SŠA pisĺa toho, jak prezydentom bulo obrano Donaĺda Trampa
25.02.2026, 4:01
Muzykant Marko Halanevyč podilywśa, ščo vony z učasnykamy etnohurtu "DaxaBraxa" xvyĺuvalyśa ščodo uspišnosti svojix blahodijnyx turiv u SŠA pisĺa toho, jak prezydentom bulo obrano Donaĺda Trampa. Artystam zdavalośa, ščo polityk ne nadto syĺno perejmawśa čerez "ukrajinśke pytanńa", tož joho pozyciju mohly perejńaty i amerykanci. Odnak sytuacija vyjavylaśa kardynaĺno inakšoju, ađejixńa audytorija zi SŠA ne prosto stala šče aktywniše vyslowĺuvaty svoju solidarnist́, a j prosyla vybačenńa za dijaĺnist́ uŕadu.
Jak pryhadaw frontmen kolektyvu "DaxaBraxa", inodi navit́ trapĺalyśa vypadky, koly dejakym amerykanćam ne wdavalośa strymaty sliz pid čas osobystoho spilkuvanńa. Pro ce vykonaveć rozpoviv u projekti "Zi svojimy po suti".
"Vid publiky my vidčuly pryplyv enerhiji, viddači ta solidarnosti. Velyka kiĺkist́ ĺudej pidxodyla i prosyla probačenńa za te, jak praćuje jixnij uŕad ta prezydent vidnosno Ukrajiny. Ĺudy kupujut́ loty na aukcionax, a kiĺka raziw nam dovodylośa zaspokojuvaty amerykanciw, bo vony plakaly i kazaly: "Nam duže soromno za te, ščo vidbuvajet́śa". My vidpovidajemo, ščo ne xvyĺujteśa, wse bude dobre", – podilywśa artyst.
Za slovamy Marka Halanevyča, vin bačyt́, ščo interes amerykanciw do Ukrajiny ta muzyky etnohurtu nikudy ne znyk, a nawpaky, trymajet́śa na vysokomu riwni. Muzykant pidkreslyw, ščo taka tendencija vyklykaje u ńoho pozytywni emociji.
Marko Halanevyč narodywśa 14 kvitńa 1981 roku w seli Krušyniwka Vinnyćkoji oblasti. Muzyka bula prysutńa w žytti majbutńoho artysta z samoho dytynstva, ađe vin bahato času provodyv iz babuseju, jaka vystupala na vesilĺax abo vidspivuvala pokijnykiw.
Vyšču osvitu vin zdobuw v Instytuti filolohiji Kyjiwśkoho nacionaĺnoho universytetu imeni Tarasa Šewčenka za speciaĺnist́u "Ukrajinśka mova ta literatura". Pid čas nawčanńa u VNZ Marko Halanevyč spivav u xorovij kapeli "Dnipro", a u 2002 roci počaw praćuvaty w teatri "DAX".
Iz 2004-ho artyst je učasnykom kolektyvu "DaxaBraxa". Vin hraje na riznyx narodnyx instrumentax, a takož robyt́ eskizy do klipiw hurtu ta videoŕadu, jakyj transĺujet́śa pid čas koncertiw. U 2020 roci Halanevyč razom iz inšymy učasnykamy kolektyvu staly laureatamy Nacionaĺnoji premiji Ukrajiny imeni Tarasa Šewčenka. Vony peremohly w nominaciji "Muzyčne mystectvo" z aĺbomom "Šĺax".
Ci 60 sekund - ce častyna našoji šany usim polehlym, zupynit́śa na xvylynu w pamjat́ pro tyx, xto wže ne z namy.
Naperedodni dńa narođenńa svoho syna Oskara spivak Vitalij Kozlowśkyj podilywśa detaĺamy sv́atkuvanńa osobystoho sv́ata xlopčyka ta pojasnyw, čomu na ńomu ne bude zirkovyx xresnyx
25.02.2026, 4:00
Naperedodni dńa narođenńa svoho syna Oskara spivak Vitalij Kozlowśkyj podilywśa detaĺamy sv́atkuvanńa osobystoho sv́ata xlopčyka ta pojasnyw, čomu na ńomu ne bude zirkovyx xresnyx. Śohodni, 25 ĺutoho, Oskaru vypownylośa dva roky. U rozmovi z OBOZ.UA Vitalij Kozlowśkyj takož rozpoviw, čy maw kontakt zi svojim kolyšnim prod́userom Ihorem Kondrat́ukom pisĺa toho, jak rozraxuvawśa z miĺjonnymy borhamy, a šče ziznawśa, ščo hroši, jaki vyplatyw čerez sud, duže švydko vidbyw novymy koncertamy.
Krim toho, spivak podilywśa, jak reahuje, koly publično znovu zhadujut́ joho skandaĺnyj vystup u Moskvi 9 trawńa 2018 roku. I zapewnyw, ščo na počatku velykoji vijny pownist́u perejšow na ukrajinśku movu, a joho syn navit́ ne znaje žodnoho slova rosijśkoju. Pro ce Vitalij Kozlowśkyj rozpoviv OBOZ.UA za laštunkamy premjery romantyčnoho fentezi "Mawka. Sprawžnij mif", jaka stala sprawžńoju podijeju: nacionaĺna kinopremjera wperše vidbulaśa u stinax stolyčnoho Palacu "Ukrajina", zibrawšy anšlah iz ponad 3500 hostej.
– Śohodni mene zapytuvaly, čy hotujuśa ja do svoho dńa narođenńa, jakyj sv́atkuvatymu na počatku berezńa. I znajete, wpijmaw sebe na dumci, ščo wlasni sv́ata dĺa mene niby vidijšly na druhyj plan. Vony staly radše umownist́u, datoju u kalendari – i wse. Natomist́ je inša data, jaka sprawdi maje značenńa. 25 ĺutoho mojemu synu vypowńujet́śa dva roky. I ot ce dĺa mene – sprawžńe sv́ato. Joho pojava zminyla wse: mij svitohĺad, priorytety, navit́ stawlenńa do sebe. Ja často ce powtoŕuju – i ce ne krasyvi slova dĺa intervju. Vin – moja hordist́. Śohodni wsi moji rišenńa, usi zusylĺa – z dumkoju pro te, ščob odnoho dńa vin mih skazaty: "Ja pyšajuśa tatom". Use robĺu dĺa toho, ščob tak stalośa.
– Vin ščodńa nas dyvuje – česno. Harno rozmowĺaje – i ja pro ce kažu ne prosto jak hordyj tato. Znaju, ščo xlopčyky u dva roky zazvyčaj ne nadto balakuči. A vin hovoryt́ wpewneno, raxuje do dvadćaty. Znaje svoji ihrovi kartky – pokazuje: ce deĺfin. Jakoho koĺoru? Blakytnoho. Ce xolodyĺnyk. Ce lyst. Ce piramidka. I vin ne prosto powtoŕuje – vin rozumije, ščo hovoryt́. Duže dopytlyvyj. Jomu wse cikavo – vid najmenšoji dribnyci do velykyx rečej. I razom iz nym ja niby znovu vidkryvaju svit. Znajete, vin staw dĺa mene najbiĺšym pendelem u žytti. Duže vidčutnym poštowxom. Bo koly zjawĺajet́śa dytyna, ty wže ne možeš dozvolyty sobi rozslabytyśa čy žyty upiwsyly. Jakby ne vin i ne moja simja, možlyvo, ne bulo b toho splesku, jakyj stawśa torik. I ne bulo b toho drajvu, z jakym ja zaxođu w cej rik. Śohodni tatko robyt́ use dĺa toho, ščob znovu pidkoŕuvaty serća ĺudej.
– My rozmowĺajemo z vamy w Palaci "Ukrajina" – same tut proxodyt́ hučna premjera fiĺmu "Mawka". A wže za kiĺka dniw vy davatymete tut soĺnyj koncert. Taki majdančyky – ce duže dorohe zadovolenńa. Dowho navažuvalyśa?
– Tak, ce sprawdi nedeševe zadovolenńa. Ale ja hotovyj. U mene wže buly soĺnyky w Palaci "Ukrajina", ščoprawda, ce bulo dawno (usmixajet́śa). Ale je šče odna duže osobysta pryčyna, čomu cej koncert dĺa mene osoblyvyj. U zali bude mij syn. Ce wperše vin bude prysutnij na mojemu pownocinnomu koncerti. Raniše pryxodyw na saundčeky – pobihaw po zalu, ale ce ž zowsim inša enerhija. Porožńa zala – ce repetycija. A koncert – ce žyvyj obmin, drajv, svitlo, hĺadači. I meni strašenno cikavo, jak vin ce prožyve. Bo koly vin čuje moju muzyku, odrazu počynaje krutytyśa. U ńoho wže čitka asociacija: jakščo tato na sceni – tato spivaje. A ščo šče tato robyt́? Krutyt́śa. Bo ja ž na sceni postijno ruxajuśa, obertajuśa. I teper dĺa ńoho taneć – ce koly ty krutyšśa.
– Poky ščo wdoma. Z mamoju, z babuseju – u nas duže syĺna komanda. Mama Juli tak kruto z nym provodyt́ čas, stiĺky uvahy, terpinńa – vona za profesijeju pedahoh. Inodi dywĺuśa na nyx i rozumiju: kraščoho startu dĺa dytyny skladno prydumaty. Tomu poky ščo jomu komfortno w cij atmosferi. Ale, zvisno, rano čy pizno sadočok potriben. Važlyvo buty sered odnolitkiw, wčytyśa komunikuvaty, dilytyśa, vidstojuvaty sebe. My planujemo sadočok. Bo čym biĺše vin bude spilkuvatyśa z ditkamy, tym švydše rozvyvatymet́śa.
– Xočemo zrobyty wse maksymaĺno spokijno j po-domašńomu. Bez zajvoho pafosu. Prosto zberemośa w tisnomu koli – ridni, najblyžči ĺudy, xresni. Sv́atkuvatymemo skromno. Sered xresnyx je j publični ĺudy – ce Julija Bojko (Jula), družyna televedučoho Anatolija Anatoliča, ta muzyčnyj prod́user Andrij Ihnatčenko. Ale ćoho razu jix ne bude – ne znaju čomu, jmovirno, zajńati (nahadajemo, ščo voseny mynuloho roku Jula, jaka dopomohla Kozlowśkomu perezapustyty joho karjeru pisĺa toho, jak spivak postavyw krapku u tryvalomu konflikti z Ihorem Kondrat́ukom, zajavyla, ščo jixńa spiwpraća zaveršylaśa čerez rizni pohĺady na podaĺše prosuvanńa artysta. – Red.).
– Skažu tak: ja ne proty pospilkuvatyśa. Sprawdi. Ale vin ne jde na kontakt. Čy xotiw by ja, ščob bulo inakše? Ja ne te ščob napoĺahaju čy maju jakuś wnutrišńu potrebu ščoś dovodyty. Prosto vidkrytyj do normaĺnoho ĺudśkoho dialohu. Za svojeju naturoju ja ĺudyna ne zlopamjatna. Ne trymaju obraz, ne nošu w sobi zla. U mene nemaje do ńoho ani nehatyvu, ani ahresiji. Ja ce wse dawno dĺa sebe propraćuvav i vidpustyw. Ale rozumiv odnu važlyvu rič: ščob po-sprawžńomu postavyty krapku, treba zakryty wsi finansovi pytanńa.
Poky vony "vyśat́", ty wnutrišńo wse odno zalyšaješśa w cij istoriji. Tak istoryčno sklalośa, ščo ća sytuacija t́ahnulaśa rokamy. I ščo cikavo – vona zawždy mene nazdohańala. Bud́-jake sv́ato, bud́-jakyj deń narođenńa, bud́-jaka publična podija – xtoś obowjazkovo zhaduvaw ću temu: "Bažaju tobi syly, ščob ty ce narešti zakryw". I ty niby ruxaješśa kudyś, a ća istorija wse odno postijno prysutńa – u slovax, u dumkax, u pidtekstax. Śohodni ja spokijnyj.
– Ihor Kondrat́uk v intervju našomu vydanńu na zapytanńa pro vaše tvorče majbutńe pisĺa toho, jak vy pereklaly na ukrajinśku vykupleni w ńoho pisni, skazaw take: "Jedyne, ščo možu zauvažyty, – my zrobyly xorošu robotu. Maju na uvazi tak zvani stari xity Kozlowśkoho".
– I znajete, ci pisni zaraz zvučat́ šče krašče. Ja možu lyše d́akuvaty Ihoŕu za wse – za toj dosvid, za wsi uroky, jaki zdobuv u procesi, za ti mytarstva, čerez jaki meni dovelośa projty. Česno kažučy, ja mih zbytyśa zi šĺaxu bahato raziw. Treba bulo vytrymaty ci 13 rokiw, ale ja točno znaju: veś cej čas ja jšow za poklykom serća. Za muzykoju. Ja ne zrađuvaw sobi – i ce dĺa mene najvažlyviše.
– Koly xtoś iz koleh dosi publično zhaduje vaš slawnozvisnyj vystup u Moskvi 9 trawńa, wže pid čas vijny z Rosijeju, jak vy na ce reahujete w duši?
– Ja za ce pereprošuvaw bahato raziw. I, možlyvo, same čerez ce u mene zjavylośa vidčutt́a, ščo treba jty j zaxyščaty krajinu, staty dobrovoĺcem. Ce bula odna z pryčyn. Bo ja vidčuvaw provynu – ne pered kymoś konkretno, a pered soboju. Ja nikoly b ne mih ujavyty, ščo naši susidy možut́ wčynyty taku žorstoku ahresiju. Raniše my dyvylyśa na ci reči po-inšomu, troxy najiwno. A vijna pokazala zowsim inši realiji: rozčaruvanńa, biĺ, nespodivani vyklyky. Meni bula potribna jakaś satysfakcija, vidčutt́a, ščo ja korysnyj, ščo možu robyty ščoś dĺa ĺudej i dĺa krajiny. Do toho, jak pity služyty, bahato jizdyw z koncertamy dĺa vijśkovyx. A potim pišow služyty. I na počatku velykoji vijny, navesni, ja ostatočno vidmovywśa vid rosijśkoji movy.
– Tak, raniše – u pobuti, u spilkuvanni, pid čas intervju, pisni spivaw rosijśkoju. Ća mova bula duže prysutńa u mojemu žytti, xoča ja sam ĺviwjanyn. Ale z počatkom velykoji vijny wse zminylośa. Ja pownist́u vidmovywśa vid rosijśkoji. U našij rodyni zaraz jiji wzahali nemaje. Mij syn navit́ ne znaje žodnoho slova rosijśkoju – dĺa ńoho ća mova nezrozumila. My dyvymośa muĺtyky tiĺky ukrajinśkoju, spilkujemośa ukrajinśkoju, i ce stalo pryrodnoju častynoju našoho domašńoho seredovyšča.
– Tak, odrazu! Česno kažučy, možlyvo, varto bulo b šukaty sposib zrobyty ce šče raniše, ale, znajete, u žytti wse vidbuvajet́śa u svij čas. Ale hroši vidbyw vidrazu – ce prawda.
Marjana Beca zajavyla v OON: Ukrajina ne vyznaje okupaciju ta prodowžyt́ borotyśa za suverenitet
25.02.2026, 3:07
Zastupnyća ministra zakordonnyx sprav Ukrajiny Marjana Beca pid čas zasidanńa Rady Bezpeky OON zajavyla, ščo Ukrajina nikoly ne pohodyt́śa na terytoriaĺni postupky Rosiji.
Pŕama mova Becy: "My nikoly ne vyznajemo okupaciju. My nikoly ne pohodymośa na terytoriaĺni postupky. My nikoly ne postupymośa svojeju svobodoju".
Detali: Za jiji slovamy, rosijany ta jiji posibnyky ne zupyńat́śa.
RF vidčuvaje bezkarnist́, ađe dosi ne zaznala naležnyx naslidkiw za svoji zlodijanńa, stverđuje Beca.
Jak kaže Beca, popry myrni zusylĺa SŠA ta jewropejśkyx partneriw, Rosija j nadali prodowžuje vykorystovuvaty perehovory dĺa prykrytt́a vijny.
Pŕama mova Becy: "Kremĺ napoĺahaje na tomu, ščob Ukrajina pišla zi svojeji suverennoji terytoriji, ščob daty možlyvist́ Rosiji okupuvaty jiji... Suverenitet i terytoriaĺna cilisnist́ deržavy – osnovopoložni pryncypy Statutu OON".
Detali: Vona zauvažyla, ščo metoju Ukrajiny je "wseośažnyj, spravedlyvyj i tryvalyj myr, ščo gruntuvatymet́śa na Statuti OON i mižnarodnomu pravi".
Vodnočas Beca dodala, ščo "kožna deržava maje buty wpewnena, ščo jiji suverenitet dotrymujet́śa, narod perebuvaje w bezpeci, a ahresija karajet́śa".
Ministr zakordonnyx sprav Ukrajiny Andrij Sybiha povidomyw, ščo Heneraĺna Asambleja OON z nahody četvertoji ričnyci rosijśkoho pownomasštabnoho wtorhnenńa uxvalyla rezoĺuciju "Pidtrymka micnoho myru v Ukrajini" 107 holosamy krajin.
W nič proty 25 ĺutoho u Mykolajevi prolunaly vybuxy na tli dronovoji ataky
25.02.2026, 2:37
Vybuxy u Mykolajevi prolunaly pŕamo zaraz, nič proty 25 ĺutoho. Vijśkovi fiksuvaly w rehioni voroži bezpilotnyky.
"U Mykolajevi bulo čutno vybux, povidomĺajut́ korespondenty Suspiĺnoho", — jdet́śa u povidomlenni o 02:27.
Pered cym Povitŕani syly ZSU fiksuvaly v oblasti voroži drony, a wže pisĺa vybuxiw nad Čornym morem bulo pomičeno šče odyn dron, jakyj trymaje vektor na Mykolajiwśku oblast́.
Takož zauvažymo, ščo kiĺka hodyn tomu u Mykolajevi tež lunaly vybuxy na tli ataky droniw.
Stanom na 02:37 karta povitŕanyx tryvoh maje takyj vyhĺad.
Nahadajemo, ščo w nič proty 22 ĺutoho vybuxy bulo čuty u Kyjiwśkij oblasti. Voroh tež namahawśa atakuvaty rehion dronamy.
Okrim toho, w tu ž nič prolunaly vybuxy u Kyjevi. Voroh byw po stolyci balistyčnymy raketamy.
Hihamazery vynykajut́ pid čas xaotyčnyx i pylovyx zitkneń halaktyk, jaki buly častym javyščem u ranńomu Wsesviti
25.02.2026, 2:14
Astronomy zrobyly vidkrytt́a, jake zmušuje pohĺanuty na rannij Wsesvit pid novym kutom. Za dopomohoju radioteleskopa MeerKAT vony zafiksuvaly nejmovirno jaskravyj promiń mikroxvyĺovoji enerhiji, ščo pryjšow do nas iz hlybyny ponad 8 mlrd svitlovyx rokiw. Ce javyšče, vidome jak mazer (mikroxvyĺovyj analoh lazera), vyjavylośa nastiĺky potužnym, ščo naukowci vydilyly joho v okremyj klas — hihamazery.
Ujavit́ sobi lazer, ale ne u vydymomu svitli, a w radiodiapazoni, šče j nejmovirnyx masštabiw. U kosmosi taki objekty narođujut́śa v ekstremaĺnyx umovax. Koly dvi halaktyky stykajut́śa, jixńa hravitacija stvoŕuje kolosaĺnyj tysk. Cej tysk bukvaĺno «vyčawĺuje» haz i pyl, zmušujučy dribni pylovi zerna z hidroksyĺnymy ionamy vypromińuvaty enerhiju. Jakščo poruč je potužne đerelo radioxvyĺ (napryklad, aktywna čorna dira), vono styskaje ce vypromińuvanńa u ščiĺnyj, koherentnyj pučok — tak narođujet́śa mazer.
Zazvyčaj taki objekty wkraj važko sposterihaty, ađe vony vypromińujut́ na dowžyni xvyli 18 sm, ščo nedostupna dĺa optyčnyx teleskopiw. Do toho ž biĺšist́ iz nyx nadto t́ḿani, ščob jix možna bulo rozhledity iz Zemli. Ale ćoho razu spraćuvaw kosmičnyj «zbiĺšuvač».
Miž namy ta dalekoju halaktykoju-đerelom, jaka otrymala poznačenńa H-ATLAS J142935.3−002836, vypadkovo opynylaśa inša halaktyka. Vona zihrala roĺ hravitacijnoji linzy: jiji masa vykryvyla prostir-čas, posylywšy syhnal vid mazera tak samo, jak krapĺa vody na skli vykrywĺaje svitlo. Ce dozvolylo teleskopu MeerKAT rozhledity te, ščo zazvyčaj zalyšajet́śa nevydymym.
Vidkrytyj objekt wrazyw doslidnykiw svojeju jaskravist́u. Jakščo raniše astronomy znaxodyly tak zvani mehamazery — nadzvyčajno jaskravi đerela, to cej ekzempĺar pereveršyw jix u sotni raziw. Joho potužnist́ u 100 tyśač raziw perevyščuje svitnist́ typovoji zori, ale wśa ća enerhija zoseređena u vuźkomu mikroxvyĺovomu diapazoni. Same tomu joho nazvaly hihamazerom.
Mazery vynykajut́ pid čas xaotyčnyx i pylovyx zitkneń halaktyk, jaki buly častym javyščem u ranńomu Wsesviti. Vywčajučy taki objekty, naukowci možut́ prostežyty istoriju kosmičnyx kataklizmiw ta evoĺuciju halaktyk. Cej konkretnyj hihamazer pokazuje nam podiju, ščo stalaśa, koly Wsesvit buw menš niž udviči molodšym, niž śohodni.
Keriwnyk dosliđenńa Tato Manamela z Universytetu Pretoriji nahološuje, ščo ce lyše peršyj krok. Vykorystovujučy čutlyvist́ teleskopa MeerKAT, komanda planuje znajty sotni, a zhodom i tyśači podibnyx system. Ce dozvolyt́ stvoryty detaĺnu kartu zitkneń halaktyk i krašče zrozumity, jak narođuvalyśa ta zmińuvalyśa struktury w kosmosi. Dosliđenńa wže pryjńate do publikaciji w Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.
Maje 15 rokiw dosvidu w naukovo-popuĺarnij žurnalistyci. Zdobuw texničnu osvitu u NU «Kyjiwśkyj politexničnyj instytut» imeni Ihoŕa Sikorśkoho za faxom «Awtomatyka ta uprawlinńa w texničnyx systemax». Zawd́aky pojednanńu hlybokyx texničnyx znań ta navyčok popuĺarnoho vykladu materialu, praćuvav awtorom i redaktorom u rozdilax «Texnolohiji» v ukrajinśkyx media.
U Universe Space Tech vidpovidaje za teksty pro astronomiju, nauku, texniku ta vidkrytt́a u haluzi dosliđenńa kosmosu. Joho materialy — ce mistok miž skladnoju naukoju i čytačamy, jaki prahnut́ zrozumity Wsesvit prostymy slovamy. Ivan iz dytynstva zaxopĺujet́śa kosmosom, osoblyvo joho najzahadkovišymy javyščamy: čornymy diramy, temnoju materijeju, kvazaramy. Pyše, bo viryt́, ščo kosmos — ce ne lyše nauka, a j natxnenńa, filosofija ta šĺax do hlybšoho rozuminńa našoho misća u Wsesviti.
Zastupnyća postpreda SŠA pry OON Temmi Bŕus zaklykala krajiny prypynyty bud́-jaku pidtrymku Rosiji, ščo daje zmohu prodowžuvaty vijnu proty Ukrajiny
24.02.2026, 23:37
Jak peredaje wlasnyj korespondent Ukrinformu u Ńju-Jorku, na zasidanni Radbezu u viwtorok, vona zvynuvatyla Kytaj, Piwničnu Koreju, Iran ta Kubu w nadanni dopomohy Rosiji w jiji vijni proty Ukrajiny.
«Majte na uvazi, prezydent (Donaĺd) Tramp prahne myru, i joho diji, publični zajavy ta misija hlobaĺnoho lidera čitko pokazujut́ joho rišučist́ prypynyty rizanynu», – zaznačyla Bŕus, dodawšy, «ščo odnijeju z pryčyn, čerez jaku konflikt i dali zahostŕujet́śa, popry pryholomšlyvi wtraty, jaki wže nese Rosija, vona prodowžuje otrymuvaty pidtrymku vid tretix krajin».
«Kytaj zalyšajet́śa vyrišaĺnym postačaĺnykom rosijśkoji vojennoji promyslovosti… – zajavyla Bŕus. – Jakščo Kytaj sprawdi xoče myru, vin maje nehajno prypynyty eksport tovariw podvijnoho pryznačenńa ta perestaty kupuvaty rosijśku naftu».
Takož vona zvynuvatyla Piwničnu Koreju w postačanni Rosiji bojeprypasiv i balistyčnyx raket ta perekydanni tyśač svojix vijśkovyx na front, a Iran – u nadanni droniv i texnolohij dĺa jix vyrobnyctva.
Bŕus zaznačyla, ščo Kuba u 2025 roci tež dolučylaśa do postačanńa Rosiji vijśkovyx kadriv i uklala novi oboronni uhody z Rosijeju ta Bilorusśu.
«Spolučeni Štaty zaklykajut́ usi deržavy-členy OON prypynyty bud́-jaku pidtrymku, ščo daje zmohu prodowžuvaty ću žaxlyvu vijnu, jaka zawdaje rujniwnoji škody ĺud́am i zahrožuje myru ta bezpeci u sviti», – pidkreslyla vona.
Bŕus naholosyla, ščo dyplomatyčne vyrišenńa konfliktu možlyve lyše za zhodoju obox storin. «Vijśkova syla nikoly ne vyrišyt́ cej konflikt. Lyše dyplomatyčne rišenńa, pohođene oboma storonamy, može ce zrobyty», – skazala vona.
Bŕus zaklykala «obydvi storony» prodowžuvaty perehovory ta šukaty kompromisy zadĺa zbereženńa žytt́a hromad́an:
«My wkotre zaklykajemo obydvi storony prodowžuvaty perehovory j u dusi hnučkosti, kompromisu ta obowjazku zaxyščaty j berehty žytt́a svojix hromad́an, poklasty kraj cij varvarśkij vijni raz i nazawždy», – zajavyla zastupnyća postpreda.
SŠA oholosyly sankciji proty 4 osib i 3 kompanij z RF i OAE za prodaž kiberinstrumentiw
24.02.2026, 23:29
Ministerstva finansiw SŠA povidomylo 24 ĺutoho pro zaprovađenńa sankcij proty čotyŕox osib ta tŕox orhanizacij, jaki bazujut́śa w Rosiji ta Objednanyx Arabśkyx Emiratax, čerez kiberzločyny.
Detali: U povidomlenni hovoryt́śa, ščo ministerstvo oholosylo pro sankciji proty rosijanyna Śerh́eja Zeleńuka ta joho kompaniji Matrix LLC, jaka vede biznes pid nazvoju Operation Zero. U sankcijnomu spysku takož pjat́ powjazanyx iz nym fizyčnyx ta jurydyčnyx osib, odna z jakyx bazujet́śa v OAE, rešta – w Rosiji.
Vony zvynuvačujut́śa u prydbanni ta rozpowśuđenni kiberinstrumentiw, ščo zawdajut́ škody nacionaĺnij bezpeci SŠA.
Stverđujet́śa, ščo Zeleńuk ta Operation Zero torhujut́ "eksplojtamy" – frahmentamy kodu abo metodamy, jaki vykorystovujut́ wrazlyvosti w kompjuternij prohrami, ščob dozvolyty korystuvačam otrymuvaty nesankcionovanyj dostup do prohramnoho zabezpečenńa.
Sered eksplojtiw, jaki prydbala Operation Zero, bulo ščonajmenše visim kiberinstrumentiw, stvorenyx dĺa vykĺučnoho vykorystanńa uŕadom SŠA ta sojuznykamy, i jaki buly vykradeni v amerykanśkoji kompaniji. Potim kompanija Zeleńuka pereprodala ci instrumenty ščonajmenše odnomu neawtoryzovanomu korystuvačevi.
Hrafik vidkĺučenńa svitla na 25 ĺutoho Čerkasy, Čerkaśka oblast́. Pro vidkĺučenńa elektroenerhiji povidomyly w Čerkasyoblenerho
24.02.2026, 23:13
Na Čerkaščyni dĺa wsix spožyvačiv elektryky dijatyme hrafik vymkneń, jakyj sklaly elekhretyky.
Raniše «18000» davaw vidpovidi čerkaščanam na wsi «čomu» ščodo vidkĺučeń elektroenerhiji. A takož – ščo z punktamy nezlamnosti na Čerkaščyni: skiĺky jix ta čy praćujut́.
Zaxidni analityky dijšly vysnowku, ščo RF zdatna vesty vijnu proty Ukrajiny ščonajmenše do kinća 2026 roku. Nezvažajučy na te, ščo ekonomika počynaje buksuvaty
24.02.2026, 22:11
Nezvažajučy na kolosaĺni wtraty i upoviĺnenńa ekonomiky, Kremĺ prodowžuje vytračaty na oboronu velyčezni hroši.
Rosija zmože prodowžuvaty wtorhnenńa v Ukrajinu prot́ahom uśoho 2026 roku, nezvažajučy na zrostajučyj ekonomičnyj tysk i kadrovyj holod. Pry ćomu zahroza Jewropi z boku rosijśkyx raket i bezpilotnykiw prodowžuje zrostaty.
Bastian Hiherix, heneraĺnyj dyrektor Mižnarodnoho instytutu stratehičnyx dosliđeń (IISS), zajavyw, ščo "malo ščo wkazuje" na znyženńa zdatnosti Rosiji vesty vijnu proty Ukrajiny pjatyj rik pospiĺ. Za danymy analitykiw, u 2025 roci Kremĺ vytratyw na oboronu ne menše $186 mlrd, ščo sklalo 7,3% VWP krajiny – ce biĺš niž udviči perevyščuje častku vytrat SŠA, pyše The Guardian.
Ekspert z oboronnyx finansiw Fenella Makherti zaznačyla, ščo xoča rosijśka ekonomika spoviĺńujet́śa, ščo može pryzvesty do "potencijnoho znyženńa" reaĺnyx vijśkovyx vytrat u 2026 roci, ce vidbuvajet́śa na tli rizkoho zrostanńa poperednix rokiw. Vijśkovi vytraty podvojilyśa w reaĺnomu vyraženni z 2021 roku, ščo dozvolylo Rosiji aktywno wkladaty košty w texniku i nabir kontraktnykiw.
Najđel Huld-Devis, ekspert z Rosiji, vidznačyw "zrostajuči oznaky toho, ščo tempy naboru w RF počaly vidstavaty vid ščomiśačnyx wtrat". Ce može postavyty Kremĺ pered "momentom istyny": abo znyžuvaty temp nastupu, abo ohološuvaty druhu xvyĺu prymusovoji mobilizaciji, ryzykujučy sociaĺnymy protestamy.
Za ocinkamy, Rosija nabyraje vid 30 do 35 tyśač osib na miśać, prote jakist́ kadriw padaje – verbuvaĺnykam dovodyt́śa zvertatyśa do zaležnyx i fizyčno nezdorovyx ĺudej.
Moskva vykorystovuje vijnu dĺa modernizaciji ozbrojeń, wkĺučajučy drony Shahed-136, zdatni wražaty cili po wsij Jewropi na vidstani do 2000 km. Hiherix pidkreslyw neobxidnist́ posylenńa PPO NATO, nahadujučy pro incydent u veresni mynuloho roku, koly 21 rosijśkyj dron porušyw prostir Poĺšči, paralizuvawšy robotu aeroportiw.
Jewropejśki sojuznyky po NATO poobićaly dovesty oboronni b́uđety do 3,5% VWP do 2035 roku pid tyskom administraciji Trampa, jaka vymahaje vid Jewropy vidpovidaĺnosti za svoju bezpeku. Odnak eksperty popeređajut́, ščo na pozbawlenńa vid vijśkovoji zaležnosti vid SŠA (u rozvidci ta kosmičnyx aktyvax) Jewropi znadobyt́śa čas do seredyny 2030-x rokiw.
Raniše UNIAN povidomĺaw, ščo w Kremli zrobyly zajavu z nahody četvertoji ričnyci vijny. Ṕeskow nazvav okupaciju častyny ukrajinśkoji terytoriji "zabezpečenńam bezpeky ĺudej, jaki žyly i žyvut́ na Sxodi Ukrajiny".
Bloomberg, u svoju čerhu, pyše, ščo Rosiji bude skladno rozpočaty velykyj nastup u najblyžči miśaci. Rosija narazi zdatna mobilizuvaty vid 30 000 do 35 000 osib ščomiśaća. Odnak ci tempy ne pokryvajut́ reaĺnyx wtrat na poli boju.
Poky Tesla wtratyla 17% prodažiw, todi jak kytajśkyj konkurent BYD zbiĺšyw rejestraciji na 165%
24.02.2026, 22:04
Jewropejśkyj awtomobiĺnyj rynok rozpočav 2026 rik zi spadu: u krajinax JeS, Velykij Brytaniji ta JeAVT u sični bulo zarejestrovano 961382 novyx awto - na 3,5% menše, niž rokom raniše, povidomĺaje Carscoops.
Prodaži Tesla u rehioni znyzylyśa na 17% - do 8075 awtomobiliw. Častka kompaniji na rynku skorotylaśa z 1,0% do 0,8%. Ce wže 13-j miśać pospiĺ, koly amerykanśkyj vyrobnyk elektromobiliw fiksuje padinńa prodaživ u Jewropi.
Natomist́ kytajśka BYD prodemonstruvala strimke zrostanńa. Kompanija realizuvala 18242 awtomobili (elektromobili ta hibrydy), ščo na 165% biĺše, niž rik tomu. Jiji častka rynku zrosla do 1,9% - biĺš niž udviči perevyščywšy pokaznyk Tesla.
Skladnym sičeń stav i dĺa inšyx vyrobnykiw. Renault skorotyw prodaži na 15% - do 83201 awto. Pry ćomu sam brend Renault pokazaw zrostanńa na 4,4%, ale strimke padinńa na 35% u Dacia sutt́evo pohiršylo zahaĺnyj rezuĺtat hrupy.
Nimećki vyrobnyky takož zitknulyśa zi spadom: BMW wtratyla 8,7%, a brend Volkswagen - 11,2%. Vodnočas Mini (+11,2%) ta Skoda (+10,1%) prodemonstruvaly pozytywnu dynamiku.
Popry zahaĺnyj spad rynku, elektryfikacija prodowžuje nabyraty obertiw. Prodaži pownist́u elektryčnyx awto zrosly na 13,9%, i teper vony stanowĺat́ 19,3% rynku JeS proty 14,9% rokom raniše. Popyt na plahin-hibrydy zbiĺšywśa na 32,2%, todi jak rejestraciji benzynovyx awto wpaly na 25,7%, a dyzeĺnyx - na 22%.
Sytuacija vidrizńalaśa zaležno vid krajiny. U Nimeččyni ta Franciji zahaĺni rejestraciji skorotylyśa na 6,6%, odnak prodaži elektromobiliw tam zrosly na 23,8% i 52,1% vidpovidno. U Norvehiji zahaĺnyj rynok obvalywśa na 76,3% čerez zaveršenńa deržawnyx stymuliw, jaki raniše pidtrymuvaly popyt.
Novyny vid Korrespondent.net w Telegram ta WhatsApp. Pidpysujteś na naši kanaly https://t.me/korrespondentnet ta WhatsApp
Jakščo vy pomityly pomylku, vydilit́ neobxidnyj tekst i natysnit́ Ctrl + Enter, ščob povidomyty pro ce redakciju.
Korpus vyhotowlenyj z aĺuminijevoho splavu ta obroblenyj na verstati z ČPU
24.02.2026, 22:00
Mini-PK Keebmon z procesorom AMD Ryzen AI 9 HX 370, wbudovanym 13-d́ujmovym dysplejem formatu 21:9 i mexaničnoju klaviaturoju dośah pomitnoho uspixu na Kickstarter, zibrawšy blyźko 800 000 dolariw. Počatok vidvantažeń zaplanovano na kviteń potočnoho roku, bazova cina stanovyt́ 400 dolariw.
V osnovi prystroju ležyt́ čip arxitektury Strix Point z intehrovanoju hrafikoju Radeon. Peredbačeno vysokošvydkisnyj rozjem OCuLink dĺa pidkĺučenńa zownišńoji videokarty. Obśah operatywnoji pamjati DDR5 može dośahaty 64 HB z možlyvist́u samostijnoho aphrejda. U standartnij versiji wstanowlenyj SSD PCIe 4.0 M.2 NVMe jemnist́u 2 TB, pry neobxidnosti prostir zberihanńa možna zbiĺšyty do 8 TB.
Modeĺ osnaščena nyźkoprofiĺnoju mexaničnoju klaviaturoju na 84 klaviši z RGB-pidsvičuvanńam i pidtrymkoju haŕačoji zaminy peremykačiw. Prystrij obladnanyj 13-d́ujmovym sensornym ekranom iz spiwvidnošenńam storin 21:9. Sered interfejsiw — dva porty USB4 zi švydkist́u do 40 Hbit/s, dva USB-A na 10 Hbit/s i HDMI 2.1. Takož peredbačeni moduli Wi-Fi 7, Bluetooth 5.4 i slot dĺa kart pamjati SD UHS-II.
Hrafiky vidkĺučeń elektroenerhiji na seredu, 25 ĺutoho. Skiĺky ne bude svitla u Kyjevi ta rehionax ᐅTSN.ua (novyny 1+1)
24.02.2026, 21:58
DTEK anonsuvaw hrafiky pohodynnyx vidkĺučeń svitla na seredu, 25 ĺutoho, dĺa stolyci ta wsix rehioniv Ukrajiny.
U biĺšosti rehioniv Ukrajiny u seredu, 25 ĺutoho, budut́ zaprovađeni hrafiky pohodynnyx vidkĺučeń svitla. Pryčyna obmežeń elektropostačanńa — naslidky rosijśkyx masovanyx raketno-dronovyx atak na enerhoobjekty.
W stolyčnomu rehioni svitla ne bude prot́ahom majže polovyny doby. Lyše dĺa pidhrup 2.1 ta 2.2 znestrumlenńa tryvatymut́ lyše 7 hodyn.
Hrafik vidkĺučenńa svitla na Kyjiwščyni 25 ĺutoho
Na Mykolajiwščyni častyni spožyvačiv 25 ĺutoho svitlo vidkĺučaty ne budut́ wzahali. Dĺa inšyx čerh zaplanovane odne vidkĺučenńa tryvalist́u 2-3,5 hodyny.
Vidkĺučenńa u Zaporiźkij oblasti budut́ duže neriwnomirnymy. Častyna spožyvačiw ne matyme elektryky po 9,5 hodyn na dobu, a dejakym čerham dovedet́śa sydity bez svitla do 15 hodyn.
6.2: 10:30 — 15:30, 19:30 — 24:00
Na Poltawščyni dijatymut́ žorstki hrafiky vidkĺučeń. Svitla ne bude po 14-16 hodyn na dobu z korotkymy «peredyškamy». Troxy biĺše svitla bude wnoči, tož spravy, jaki vymahajut́ najawnosti elektryky dovedet́śa zaplanuvaty same na ničnyj čas.
Hrafik vidkĺučenńa svitla na Poltawščyni 25 ĺutoho
Na Xarkiwščyni vidkĺučenńa budut́ tryvalymy, majže u wsix spožyvačiv elektryka bude vidsutńa po 10-14 hodyn na dobu. I tiĺky dĺa čerhy 6.2 znestrumlenńa tryvatyme lyše 8 hodyn prot́ahom doby.
Hrupa 1.1: 01:30 — 05:00 / 06:00 — 07:00 / 12:00 — 19:00 / 22:30 — 24:00
Hrupa 1.2: 01:30 — 05:00 / 06:00 — 08:30 / 12:00 — 15:30 / 22:30 — 24:00
Hrupa 2.1: 00:30 — 05:00 / 12:00 — 19:00 / 22:30 — 24:00
Hrupa 2.2: 00:30 — 01:30 / 07:00 — 08:30 / 12:00 — 19:00 / 22:30 — 24:00
Hrupa 3.1: 08:00 — 12:00 / 15:00 — 19:00
Hrupa 4.1: 05:00 — 09:30 / 11:00 — 12:00 / 15:30 — 22:00
Hrupa 5.2: 00:00 — 00:30 / 08:30 — 12:00 / 19:00 — 24:00
Hrupa 6.1: 00:00 — 00:30 / 09:30 — 15:30 / 19:00 — 22:30
Hrupa 6.2: 00:00 — 01:30 / 08:30 — 15:30 / 19:00 — 22:30
Čerha 5.2: 02-04, 06-09, 10-12, 14-16, 18-20, 22-24
Čerha 6.1: 02-04, 06-08, 10-12, 14-16, 18-20, 22-24
Čerha 6.2: 02-04, 06-08, 10-12, 14-16, 17-20, 22-24
Na Sumščyni sytuacija stabiĺno skladna. Svitla w domiwkax ne bude po 10-16 hodyn w zaležnosti vid čerhy.
Čerha 1.1: 2:00-4:00, 8:00-10:00, 12:00-14:00, 16:00-18:00, 22:00-24:00
Čerha 1.2: 2:00-4:00, 8:00-10:00, 12:00-14:00, 16:00-18:00, 20:00-22:00
Čerha 2.1: 2:00-4:00, 8:00-10:00, 12:00-14:00, 16:00-18:00, 20:00-22:00
Čerha 2.2: 0:00-2:00, 6:00-8:00, 10:00-12:00, 14:00-16:00, 18:00-20:00
Čerha 3.1: 6:00-8:00, 10:00-12:00, 14:00-16:00, 18:00-20:00, 22:00-24:00
Čerha 3.2: 0:00-2:00, 10:00-12:00, 14:00-16:00, 18:00-20:00, 22:00-24:00
Čerha 4.1: 4:00-6:00, 8:00-10:00, 12:00-14:00, 16:00-18:00, 20:00-22:00
Čerha 4.2: 4:00-6:00, 8:00-10:00, 12:00-14:00, 16:00-18:00, 20:00-22:00
Čerha 5.1: 4:00-6:00, 8:00-10:00, 12:00-14:00, 16:00-18:00, 20:00-22:00
Čerha 5.2: 6:00-8:00, 10:00-12:00, 14:00-16:00, 18:00-20:00, 22:00-24:00
Čerha 6.1: 6:00-8:00, 10:00-12:00, 14:00-16:00, 18:00-20:00, 22:00-24:00
Čerha 6.2: 0:00-2:00, 6:00-8:00, 10:00-12:00, 14:00-16:00, 18:00-20:00
Na Černihiwščyni vidkĺučenńa zaplanovani duže neriwnomirni. Periody znestrumleń tryvatymut́ vid 3 do 6 hodyn, a zahalom elektryky ne bude po 9-11 hodyn na dobu.
Hrafik vidkĺučenńa svitla na Černihiwščyni 25 ĺutoho
1.1: 05:00 — 07:30, 10:30 — 13:30, 18:30 — 19:30, 22:00 — 00:00
1.2: 06:00 — 08:30, 11:30 — 14:30, 17:30 — 20:00, 23:00 — 00:00
2.2: 02:00 — 04:00, 08:00 — 11:00, 14:00 — 17:00, 20:00 — 22:30
3.1: 04:00 — 06:00, 09:00 — 12:00, 15:00 — 18:00, 21:30 — 00:00
3.2: 01:00 — 03:00, 08:00 — 10:30, 13:30 — 16:30, 19:30 — 22:00
4.1: 00:00 — 02:00, 07:00 — 09:30, 12:30 — 15:30, 18:30 — 21:30
4.2: 02:00 — 04:00, 09:30 — 12:30, 15:30 — 18:30, 22:00 — 00:00
5.1: 03:00 — 05:00, 08:30 — 11:30, 14:30 — 17:30, 21:00 — 23:00
5.2: 00:00 — 01:00, 06:00 — 09:00, 12:00 — 15:00, 18:00 — 21:00
6.1: 00:00 — 02:00, 06:00 — 08:00, 11:00 — 14:00, 17:00 — 20:00
6.2: 04:00 — 07:00, 10:00 — 13:00, 16:00 — 19:00, 22:30 — 00:00
Za danymy AT «Vinnyćaoblenerho», znajty zaplanovani hrafiky vidkĺučeń možna na oficijnomu sajti za dopomohoju pošuku za adresoju. U rozdili «Hrafik pohodynnyx vidkĺučeń» opublikovani orijentowni hrafiky na tyždeń za wsima čerhamy.
Hrafik vidkĺučenńa svitla na Vinnyčyni 23 ĺutoho — 1 berezńa
Sytuacija w Černivećkij oblasti narazi pokraščylaś. Tož obmeženńa elektropostačanńa budut́ minimaĺnymy — vid 2 do 4 hodyn na dobu dĺa kožnoji čerhy.
Na Xmeĺnyččyni svitlo vidkĺučatymut́ lyše na 2-3 hodyny, a dĺa častyny spožyvačiw sereda wzahali myne bez znestrumleń.
U seredu, 25 ĺutoho, vidkĺučeń svitla u Ternopiĺśkij, Ivano-Frankiwśkij, Zakarpatśkij, Volynśkij, Ĺviwśkij ta Riwnenśkij oblast́ax ne zaplanovano.
Nahadajemo, Slovaččyna pohrožuje «vymknuty rubyĺnyk» Ukrajini. V «Ukrenerho» pojasnyly, čy zalyšymoś my bez svitla čerez demarš slovaćkoho premjera Fico.
Zelenśkyj pidtverdyw, ščo pid čas peremovyn zi SŠA obhovoŕuvaly jaknajšvydše zaveršenńa vijny, ale bez terytoriaĺnyx postupok.
Zelenśkyj vidreahuvaw na zajavy pro plany Trampa zakinčyty vijnu do 4 lypńa / © Getty Images
Žerebkuvanńa 1/8, 1/4 ta 1/2 finalu tret́oho za prestyžnist́u jewrokubka vidbudet́śa u pjatnyću, 27 ĺutoho.
Prot́ahom 2026 roku vartist́ makaronnyx vyrobiv ukrajinśkoho vyrobnyctva može zrosty na 10-12% čerez znyženńa maržynaĺnosti pidpryjemstv.
Identyfikator onlajn-media w Rejestri subjektiv u sferi media — R40-05195
Prystupajučy do vykorystanńa Sajtu, Korystuvač cym pidtverđuje, ščo dośah 21-ričnoho viku.
U razi, jakščo Vy ne dośahly 21-ričnoho viku — ne rozpočynajte abo prypynit́ korystuvanńa Sajtom.
Administracija Sajtu ne nese vidpovidaĺnosti za zakonnist́ vykorystanńa Sajtu ta joho servisiw Korystuvačem, jakyj ne dośah 21-ričnoho viku
Wsi fotohrafični tvory, jaki rozmiščeni na ćomu sajti iz posylanńam na ahentstvo Getty Images ne pidĺahajut́ podaĺšomu vidtvorenńu ta/čy rozpowśuđenńu w bud́-jakij formi, inakše jak z pyśmovoho dozvolu TOV «HLOBAL IMIDŽES JUKREJN.»
Stiw Vitkoff anonsuvaw peremovyny z Rustemom Uḿerovym u Ženevi ščodo šĺaxiw dośahnenńa myrnoji uhody
24.02.2026, 21:26
Speciaĺnyj poslaneć prezydenta SŠA Donaĺda Trampa Stiw Vitkoff anonsuvaw zustrič iz holovoju ukrajinśkoji perehovornoji delehaciji, sekretarem Rady nacionaĺnoji bezpeky ta oborony Rustemom Uḿerovom u Ženevi.
Đerelo: Vitkoff pid čas speciaĺnoji zustriči YES, jaka orhanizovana Fondom Viktora Pinčuka, peredaje "Interfaks-Ukrajina", pyše "Jewropejśka prawda"
Detali: Vitkoff zajavyw, ščo u četver, 26 ĺutoho, prybude do Ženevy razom z źatem prezydenta SŠA Đaredom Kušnerom dĺa provedenńa perehovoriw z Iranom.
Vin vyslovyv očikuvanńa, ščo u Švejcariji zustrinet́śa z hlavoju ukrajinśkoji perehovornoji hrupy Rustemom Uḿerovym.
"Osnowna meta našoho perebuvanńa w Ženevi poĺahaje w tomu, ščo my zustričajemośa z iranćamy, bo my namahajemośa vyrišyty ću sytuaciju takož dyplomatyčnym šĺaxom. Ale ja rozmowĺaw z Rustemom (Uḿerovym – IF-U), z jakym spilkujuśa majže ščodńa, bukvaĺno, i poprosyv u ńoho dozvolu vid prezydenta Zelenśkoho na zustrič u Ženevi", – skazaw Vitkoff.
Za joho slovamy, meta cijeji zustriči poĺahaje u tomu, ščob prodowžyty dialoh, a takož vywčyty "rizni varianty toho, jak my možemo dijty do myrnoji uhody".
Specposlaneć prezydenta SŠA takož prypustyw, ščo Uḿerow može vidvidaty SŠA, ale ne naviw detalej ščodo ćoho.
Nahadajemo, 17-18 ĺutoho u Ženevi vidbulyśa trystoronni perehovory Ukrajiny, SŠA ta Rosiji. Sekretar RNBO Rustem Uḿerow, jakyj wxodyt́ do perehovornoji delehaciji povidomyw, ščo jšlośa pro možlyvi parametry zaveršenńa vijny.
Pisĺa trystoronnix zustričej u Ženevi 17-18 ĺutoho prezydent Ukrajiny Volodymyr Zelenśkyj skazaw, ščo bačyt́ prohres w peremovynax za vijśkovym napŕamkom, ale ne polityčnym.
Tym časom, za danymy portalu Axios, perehovory polityčnyx hrup u Ženevi "zajšly w hluxyj kut" čerez pozyciju hlavy delehaciji RF Wladimira Medynśkoho.
Čerez rizke poteplinńa naprykinci ĺutoho w kiĺkox rehionax Ukrajiny prohnozujut́ pidjom riwniw vody w ričkax. U nyzci oblastej ohološeno žowtyj riveń nebezpeky - 24 Kanal
24.02.2026, 21:10
Čerez rizke poteplinńa ta aktywne tanenńa snihu z 23 do 26 ĺutoho na nyzci ričok očikujet́śa pidjom riwniw vody. U kiĺkox oblast́ax ohološeno žowtyj riveń nebezpeky, a v okremyx rehionax prohnozujut́ lokaĺni pidtoplenńa.
V Ukrajini očikujut́śa značni poveni, jakyx ne bulo ostanńe deśatylitt́a. Pro ce 24 Kanalu povidomyw faxiveć iz viddilu hidrolohičnyx prohnoziv Ukrhidrometcentru Ilĺa Perevozčykow.
Faxiwci Ukrajinśkoho hidrometeorolohičnoho centru popeređajut́ pro kolyvanńa riwniw vody na ričkax čerez rizke pidvyščenńa temperatury povitŕa ta intensywne tanenńa snihu. U period iz 23 do 26 ĺutoho očikujet́śa pidjom vody w basejni Piwdennoho Buhu, a takož na ričci Inhul i jiji prytokax.
U Kirovohradśkij, Čerkaśkij, Odeśkij i Mykolajiwśkij oblast́ax riveń vody može zrosty na 0,2–0,7 metra z podaĺšym utrymanńam jiji na zaplavax. U zvjazku z cym ohološeno žowtyj riveń nebezpeky. Najbiĺš skladna sytuacija prohnozujet́śa u Kropywnyćkomu, de možlyve častkove pidtoplenńa žytlovyx budynkiw na okremyx pryberežnyx vulyćax – ce vidpovidaje pomarančevomu riwńu ryzyku.
Takož u Žytomyrśkij, Kyjiwśkij ta Čerkaśkij oblast́ax na ričkax subbasejnu Seredńoho Dnipra riveń vody može pidńatyśa na 0,1 – 0,4 metra. Na ričci Stuhna poblyzu hidroposta Zdoriwka prohnozujut́ počatkovyj vyxid vody na zaplavu ta pidtoplenńa ponyženyx diĺanok. Čerez aktywne tanenńa snihu možlyve formuvanńa miscevoho stoku ta nakopyčenńa vody w nyzynax.
Vodnočas holova Černihiwśkoji oblasnoji vijśkovoji administraciji Wjačeslaw Čaus povidomyw na svojij fejsbuk-storinci pro provedenńa zasidanńa oblasnoji komisiji z pytań TEB i NS. Za joho slovamy, oblast́ hotujet́śa do možlyvoji vesńanoji poveni, a w zoni potencijnoho ryzyku perebuvajut́ blyźko piw sotni naselenyx punktiw.
Perša polovyna tyžńa bude teploju z temperaturoju vid -1 do +4 hradusiw čerez wplyw cykloničnoji systemy z Atlantyky. Z 26 ĺutoho očikujet́śa korotkočasne arktyčne wtorhnenńa pid wplyvom skandynawśkoho antycyklonu.
Z ponedilka do Ukrajiny nadxodytyme teple povitŕa atlantyčnoho poxođenńa, ščo spryčynyt́ zminy pohodnyx umow. U perši dni berezńa očikujet́śa poteplinńa, ščo može pryzvesty do aktywnoho tanenńa snihu ta pidvyščenńa riwńa vody.
Boji možut́ zupynytyśa za 2 umow: eksperty sprohnozuvaly, skiĺky šče može tryvaty vijna
Spolučeni Štaty Ameryky perekynuly ponad 150 litakiw na bazy w Jewropi ta na Blyźkomu Sxodi na tli napruženosti u vidnosynax z Iranom. Podrobyci - na UNIAN
24.02.2026, 21:09
Zokrema, za ostanni dni SŠA rozhornuly biĺše tretyny svoho aktywnoho parku litakiv E-3G Sentry.
Spolučeni Štaty Ameryky perekynuly ponad 150 litakiw na bazy w Jewropi ta na Blyźkomu Sxodi na tli napruženosti u vidnosynax z Iranom. Pro ce svidčat́ dani pro vidsteženńa poĺotiw ta suputnykovi znimky, proanalizovani hazetoju The Washington Post.
Za danymy vydanńa, zaraz prysutnist́ amerykanśkyx zbrojnyx syl u rehioni je odnijeju z najbiĺšyx za ostanni dva deśatylitt́a, z časiw vijny v Iraku 2003 roku. Vašynhton počaw naroščuvaty syly pisĺa toho, jak prezydent Donaĺd Tramp pryhrozyw wdaryty po Iranu w razi provalu perehovoriw ščodo jadernoji prohramy Iranu.
Litaky rozmiščujut́ poza zonoju dośažnosti biĺšosti iranśkyx raket u Sxidnij Jewropi, a ne na bazax u Perśkij zatoci, zauvažyw staršyj analityk z pytań Iranu v Eurasia Group Hrehori Bŕu. Za joho slovamy, tak SŠA možut́ stratehično rozmiščuvaty materialy ta personal, ne nadajučy iranćam "pryvablyvoji cili" dĺa udaru.
Perevažna biĺšist́ litakiw, jaki zjawĺajut́śa w danyx pro vidsteženńa poĺotiw, je vantažnymy ta dozaprawnykamy. Bojovi borty vyjavyty može buty skladniše, ađe často vony vymykajut́ dani pro svoje misceznaxođenńa.
Kĺučovym punktom pryznačenńa dĺa litakiw SŠA u blyźkosxidnomu rehioni stala aviabaza Muvaffak Salti w Jordaniji. Suputnykovi znimky zafiksuvaly tam ponad 60 vijśkovyx bortiw, sered jakyx i vynyščuvači F-35. Za slovamy Bŕu, vony často vykorystovujut́śa dĺa atak na protypovitŕanu oboronu suprotywnyka, stvoŕujučy bezpečnišyj šĺax dĺa inšyx litakiw.
Zahalom, za ostanni dni SŠA rozhornuly biĺše tretyny svoho aktywnoho parku litakiv E-3G Sentry w Jewropi ta na Blyźkomu Sxodi, zhidno z analizom doslidnyka Stefana Uotkinsa. Zokrema, ponad 10 litakiw F-22A Raptor bulo zafiksovano na aviabazi Lejkenxit u Velykij Brytaniji.
"Deśatky inšyx litakiw, wkĺučajučy ti, ščo vykorystovujut́śa dĺa elektronnoji vijny, znaxod́at́śa na avianosci USS Abraham Lincoln, jakyj z počatku ĺutoho stojit́ biĺa uzberežž́a Omanu, i na avianosci USS Gerald R. Ford, ščo plavaje poblyzu Krytu", – dodaje vydanńa.
Holova Objednanoho komitetu načaĺnykiw štabiw, amerykanśkyj heneral Den Kejn wvažaje, ščo vijśkova kampanija proty Iranu može nesty serjozni ryzyky dĺa Spolučenyx Štativ Ameryky. Jdet́śa w tomu čysli pro imovirnist́ wt́ahuvanńa krajiny w zat́ažnyj konflikt.
Raniše Reuters pysalo, ščo Iran hotovyj pity na novi postupky zadĺa unyknenńa udaru SŠA. V obmin na ce Teheran xoče skasuvanńa sankcij i vyznanńa svoho prava na zbahačenńa uranu.
Došči, mokryj snih ta oželedyća: pohoda 25 ĺutoho prynese nebezpečni javyšča. Čytajte detaĺnyj prohnoz dĺa Kyjeva, Ĺvova, Xarkova, Odesy ta Dnipra ᐅTSN.ua (novyny 1+1)
24.02.2026, 21:02
Na zminu ĺutym morozam do Ukrajiny pryjde vidlyha z doščamy ta mokrym snihom. Synoptyky j ekolohy popeređajut́ pro skladnu sytuaciju na dorohax i zahrozu vesńanoho vodopilĺa u kiĺkox rehionax.
Synoptyky ta ekolohy popeređajut́ po zahrozu vesńanoho vodopilĺa u kiĺkox rehionax / © pixabay.com
Najblyžčymy dńamy pohoda v Ukrajini rizko zminyt́śa: na zminu ĺutym morozam pryjde voloha vidlyha, jaka suprovođuvatymet́śa tumanamy ta nebezpečnoju oželedyceju na dorohax.
Synoptyky popeređajut́, ščo temperaturni kolyvanńa ta aktywne tanenńa snihu možut́ sprovokuvaty pidńatt́a riwniw vody u ričkax i značnu lavynnu nebezpeku w Karpatax.
Detaĺniše pro prohnoz pohody v Ukrajini na najblyžči dni — čytajte w materiali TSN.ua.
Synoptykyńa Natalka Didenko prohnozuje, ščo 25 ĺutoho v Ukrajini poteplišaje. Za jiji slovamy, wprodowž noči ta wdeń stowpčyky termometriw trymatymut́śa blyźko 0 hradusiw, a w piwdennyx rehionax i na Zakarpatti bude šče tepliše.
«U seredu perevažatyme voloha pohoda — čy došč, misćamy z mokrym snihom, čy mokryj snih, misćamy z doščem. Na dorohax očikujet́śa nekomfortna sytuacija. Uvažno pidbyrajte wzutt́a — neslyźke, ne z tkanyny čy zamši, bo bude mokro ta slyźko», — naholosyla vona.
Synoptykyńa takož popeređaje, ščo w četver, 26 ĺutoho, w krajini znovu troxy poxolodaje, prote wže vid 2 berezńa rozpočnet́śa stabiĺna xvyĺa poteplinńa.
Vodnočas za danymy Ukrajinśkoho hidrometeorolohičnoho centru, 25 ĺutoho pohodu v Ukrajini vyznačatyme oblast́ znyženoho tysku vid nevelykoho cyklonu z centrom nad Azowśkym morem i teple volohe povitŕa.
Meteorolohy prohnozujut́, ščo wprodowž doby bude xmarno. Očikujut́śa dribnyj mokryj snih i došč, wnoči na krajńomu piwdni ta na sxodi krajiny — pomirni opady.
«Wnoči ta wranci w biĺšosti piwničnyx, centraĺnyx i piwdennyx oblastej misćamy tuman. Na dorohax krajiny, krim piwdńa, misćamy oželedyća», — prohnozujut́ synoptyky.
Temperatura wnoči ta wdeń kolyvatymet́śa vid 2 hradusiw morozu do 3 hradusiw tepla. Wdeń na Zakarpatti ta w piwdennij častyni stowpčyky termometra pokazuvatymut́ vid +1 do +6 hradusiw vyšče nuĺa.
Prohnoz pohody v Ukrajini na 25 ĺutoho / © Ukrhidrometcentr
Vesńane vodopilĺa 2026 roku v Ukrajini može staty vyklykom čerez pojednanńa kiĺkox pryrodnyx čynnykiw, povidomĺaje ekoloh Oleksandr Sokolenko. Za joho slovamy, isnujut́ try osnowni ryzyky:
Ekoloh popeređaje, jakščo rizke poteplinńa vidbudet́śa u berezni, voda ne wstyhatyme wbyratyśa w zemĺu i strimko napownyt́ ričyšča.
Za danymy faxiwciw, najbiĺše pidńatt́a riwniv očikujet́śa u basejnax Desny, Prypjati ta Dnipra. W Kyjevi pid zahrozoju opyńat́śa Truxaniv ostriw, Hidropark, ostriw Muromeć ta inši nyzynni diĺanky. Pik vodopilĺa u stolyci može prypasty na kviteń čy navit́ traveń.
Za rozraxunkamy faxiwciv Ukrhodrometcentru stanom na 20 ĺutoho, vesńane vodopilĺa 2026 roku za maksymaĺnymy riwńamy očikujet́śa:
u mežax normy: Zakarpatt́a (Boržava, Latoryća), ukrajinśka diĺanka Dunaju, a takož Sejm i Desna u verxiwjax;
nyžče normy: ričky Karpat i verxiwja Prypjati.
Meteorolohy popeređajut́, ščo na Volyni, Riwnenščyni ta Ĺviwščyni wže vid 25–27 ĺutoho očikujet́śa vyxid vody na zaplavy čerez vidlyhu, zokrema u verxiwjax ričky Styr.
Popeređenńa pro nebezpečni hidrolohični javyšča / Mapa na 26 ĺutoho / © Ukrhidrometcentr
Vodnočas faxiwci zaznačajut́, ščo najbiĺša nebezpeka čatuje na žyteliw pryberežnyx zon biĺa malyx ričok, de rusla často zasmičeni, a hidrotexnični sporudy ne zawždy perebuvajut́ pid kontrolem. Rizke tanenńa ĺodu može sprovokuvaty zatory, ščo dodatkovo pidvyščyt́ riveń vody v okremyx rajonax Poltawśkoji, Xarkiwśkoji ta Odeśkoji oblastej.
Synoptyky popeređajut́ pro serjoznu zahrozu w Karpatax. Čerez potužni xurtovyny ta aktywne nakopyčenńa svižoho snihu na vysokohirji Ivano-Frankiwśkoji oblasti prot́ahom 25 ĺutoho, a takož u sxidnij častyni vysokohirja Zakarpatt́a 24 ta 25 ĺutoho ohološeno 3 riveń nebezpeky.
Jak zaznačajut́ meteorolohy, snihovyj pokryw na krutyx sxylax nestabiĺnyj. Za takyx umow lavyny možut́ sxodyty navit́ za neznačnyx zownišnix navantažeń, a v okremyx vypadkax možlyve j samoviĺne obvalenńa velykyx snihovyx mas.
Na zaxodi Ukrajiny popeređajut́ pro xurtovyny ta lavyny / © Ukrhidrometcentr
Temperatura povitŕa po oblasti wnoči ta wdeń kolyvatymet́śa vid 2 hradusiw morozu do 3 hradusiw tepla.
Za danymy portalu Sinoptik, xmarna pohoda protrymajet́śa u Kyjevi veś deń. Došč zi snihom, jakyj ityme wranci, poobidi zminyt́śa snihom. Do večora vin maje poslabšaty.
Prohnozujet́śa, ščo temperatura povitŕa u stolyci kolyvatymet́śa vid +1 hradusu tepla wnoči do +2 hradusiw wdeń.
Pohoda w Kyjevi 25 ĺutoho / © skrynšot
U seredu, 25 ĺutoho, na Odeščyni ta v oblasnomu centri synoptyky prohnozujut́ perevažno xmarnu pohodu z projasnenńamy. Nični opady u vyhĺadi došču ta mokroho snihu zmińat́śa suxym dnem bez istotnyx opadiw.
Temperaturnyj režym v oblasti kolyvatymet́śa vid 0 do 5 hradusiw tepla wnoči i pidnimet́śa do +7 hradusiw vyšče nuĺa wdeń.
V Odesi 25 ĺutoho nični pokaznyky stanovytymut́ vid +1 do +3 hradusiw, a denni — blyźko +5 hradusiw tepla.
Meteorolohy popeređajut́, ščo čerez opady vydymist́ na dorohax oblasti wnoči pohiršyt́śa do 1–2 kilometriw, a na lymanax šče zberihatymet́śa do 20% ĺodovoho pokryvu. Osoblyvu uvahu treba zvernuty na uzberežž́a, de čerez posylenńa vitru do 14 m/s ta aktywne snihotanenńa ohološeno peršyj riveń nebezpeky.
Očikujet́śa značne xvyĺuvanńa moŕa i nebezpečnyj pidjom riwńa moŕa w Buźkomu lymani na Odeščyni. U zvjazku z cym synoptyky oholosyly peršyj riveń nebezpeky.
Na Xarkiwščyni ta w Xarkovi synoptyky 25 ĺutoho prohnozujut́ xmarnu pohodu. Wnoči ta wprodowž dńa očikujut́śa nevelyki opady — snih ta snih z doščem.
Vodnočas meteorolohy popeređajut́ pro nalypanńa mokroho snihu, slabkyj tuman ta oželedyću.
Temperatura povitŕa na Xarkiwščyni prot́ahom doby kolyvatymet́śa vid 2 hradusiw morozu do 3 hradusiw tepla.
U Xarkovi 25 ĺutoho očikujut́śa slabkyj tuman ta oželedyća. Temperatura povitŕa prot́ahom doby stanovytyme blyźko 0 hradusiw.
U seredu, 25 ĺutoho, na Ĺviwščyni ta v oblasnomu centri meteorolohy prohnozujut́ xmarnu pohodu z projasnenńamy. Očikujut́śa opady u vyhĺadi došču, jakyj podekudy perexodytyme w mokryj snih, ščo razom z piwnično-zaxidnym vitrom švydkist́u 9–14 m/s sutt́evo pohiršyt́ vydymist́ na dorohax.
Temperatura povitŕa w mežax oblasti kolyvatymet́śa vid -2 hradusiw morozu do +3 hradusiw tepla. U Ĺvovi stowpčyky termometra pokazuvatymut́ vid 0 do 2 hradusiw vyšče nuĺa. Čerez kolyvanńa temperatury na awtošĺaxax zberihatymet́śa oželedyća.
Vodnočas čerez vidlyhu ta intensywne tanenńa snihu na Ĺviwščyni ohološeno žowtyj riveń nebezpeky na ričkax basejnu Styru. Prot́ahom 25–27 ĺutoho očikujet́śa pidjom riwńa vody na 0,3–0,8 metra, ščo može pryzvesty do jiji vyxodu na zaplavu. Na vodojmax tryvatyme rujnuvanńa kryhy, misćamy sposterihatymet́śa ĺodoxid.
Na Dnipropetrowščyni 25 ĺutoho perevažatyme xmarna pohoda. Wnoči ta wranci očikujut́śa nevelyki opady, na dorohax misćamy oželedyća. Wdeń opadiw ne peredbačajet́śa.
Temperatura po oblasti prot́ahom doby kolyvatymet́śa w mežax vid 0 do 5 hradusiw tepla.
Vodnočas synoptyky popeređajut́ pro nebezpečni meteorolohični javyšča v oblasti 25 ĺutoho. Za danymy meteorolohiw, očikujet́śa tuman, vydymist́ stanovytyme 200–500 m.
DTEK anonsuvaw hrafiky pohodynnyx vidkĺučeń svitla na seredu, 25 ĺutoho, dĺa stolyci ta wsix rehioniv Ukrajiny.
Zelenśkyj pidtverdyw, ščo pid čas peremovyn zi SŠA obhovoŕuvaly jaknajšvydše zaveršenńa vijny, ale bez terytoriaĺnyx postupok.
Žerebkuvanńa 1/8, 1/4 ta 1/2 finalu tret́oho za prestyžnist́u jewrokubka vidbudet́śa u pjatnyću, 27 ĺutoho.
Prot́ahom 2026 roku vartist́ makaronnyx vyrobiv ukrajinśkoho vyrobnyctva može zrosty na 10-12% čerez znyženńa maržynaĺnosti pidpryjemstv.
Identyfikator onlajn-media w Rejestri subjektiv u sferi media — R40-05195
Prystupajučy do vykorystanńa Sajtu, Korystuvač cym pidtverđuje, ščo dośah 21-ričnoho viku.
U razi, jakščo Vy ne dośahly 21-ričnoho viku — ne rozpočynajte abo prypynit́ korystuvanńa Sajtom.
Administracija Sajtu ne nese vidpovidaĺnosti za zakonnist́ vykorystanńa Sajtu ta joho servisiw Korystuvačem, jakyj ne dośah 21-ričnoho viku
Wsi fotohrafični tvory, jaki rozmiščeni na ćomu sajti iz posylanńam na ahentstvo Getty Images ne pidĺahajut́ podaĺšomu vidtvorenńu ta/čy rozpowśuđenńu w bud́-jakij formi, inakše jak z pyśmovoho dozvolu TOV «HLOBAL IMIDŽES JUKREJN.»
Šuter vid peršoji osoby QUOD mistyt́ nat́ak na Quake navit́ w nazvi. Hra z “3 riwńamy, 1 bytvoju z bosom, 4 unikaĺnymy vorohamy, 4 vydamy zbroji ta kiĺkoma bonusamy” wmiščujet́śa u 64 KB ta ne potrebuje pry ćomu zownišnix resursiw
24.02.2026, 20:56
Rozrobnyk z nikom Daivuk vypustyw šuter QUOD, usi resursy jakoho wmiščujut́śa u 64 KB. Hra raźuče, ta, jmovirno, nawmysno, nahaduje (ale ne powtoŕuje) kuĺtovyj Quake vid id Software. Awtor obićaje "3 riwni, 1 bytvu z bosom, 4 unikaĺnyx vorohiw, 4 vydy zbroji ta kiĺka bonusiw". Ščobiĺše, QUOD ne vymahaje žodnyx zownišnix resursiw: wsi tekstury, zvuky, muzyka, riwni, modeli, animaciji ta kod stysnuti u zavantaženńa rozmirom 64 KB, jak rozpovidaje Tom's Hardware.
U video awtor hry pojasńuje, ščo projekt QUOD rozrobĺawśa blyźko 10 rokiw, ale po-sprawžńomu vin praćuvaw nad nym lyše ostannij rik. Vin wvažaje, ščo 64 KB – ideaĺnyj rozmir dĺa podibnoji demky: "Ce duže malo, ale wse ž zalyšaje prostir dĺa tvorčosti". Takož Daivuk dokladno rozpovidaje pro optymizaciji, jaki dozvolyly otrymaty takyj malyj rozmir.
Napryklad, zamist́ toho, ščob zberihaty zobraženńa stysnutymy u kryxitnomu fajli, vin stvoryw "tekstury na osnovi dij" (action-based textures), jaki je "receptamy" (recipes), jak w Photoshop. Dĺa zmenšenńa rozmiru fajliv entuziast zajšow tak daleko, ščo rozrobyw wlasnu virtuaĺnu mašynu ta movu prohramuvanńa.
Popry nevelykyj rozmir fajlu, dĺa zapusku QUOD.exe potribnyj poriwńano potužnyj kompjuter. Minimaĺni vymohy hry wkĺučajut́ procesor Intel i5 abo ekvivalent, videokartu GTX 770 abo podibnu, 8 HB operatywnoji pamjati. Nu i, zvyčajno, 64 KB dĺa rozmiščenńa hry, oskiĺky vona ne potrebuje rozpakuvanńa.
I ce šče ne wse. Daivuk bačyt́ bahato dodatkovyx možlyvostej dĺa udoskonalenńa projektu, jaki možut́ zjavytyśa v QUOD v2 abo w jakomuś inšomu vyhĺadi. Prynajmni, popry 10 rokiw rozrobky, vin jawno ne zbyrajet́śa zaveršuvaty z cym.
U vijni Rosiji proty Ukrajiny nastaw moment, koly wrešti-rešt možlyve wstanowlenńa spravedlyvoho myru
24.02.2026, 20:03
Jak povidomĺaje korespondent Ukrinformu, taku dumku vyslovyw premjer-ministr Kanady Mark Karni v Ottavi z nahody četvertyx rokovyn počatku pownomasštabnoho wtorhnenńa Rosiji v Ukrajinu.
"U vijni nastaw krytyčnyj moment, koly myr staw možlyvym. Kanada praćuje z Ukrajinoju ta mižnarodnymy partneramy, zokrema u formati Koaliciji oxočyx, nad pryšvydšenńam zusyĺ iz wstanowlenńa spravedlyvoho j tryvaloho myru, pidkriplenoho nadijnymy bezpekovymy harantijamy", - skazaw Karni.
Vin dodaw, ščo "Kanada zalyšajet́śa viddanoju zaxystu, vidnowlenńu j vidbudovi Ukrajiny". "Koly nastane myr - a ce obowjazkovo trapyt́śa - Kanada bude poruč. Borot́ba Ukrajiny - ce j naša borot́ba, vy vojujete i zarady nas, tož vaša nezaležnist́ bude j našoju peremohoju", - naholosyw premjer-ministr.
Karni nahadaw, ščo z času nezakonnoji aneksiji Krymu Rosijeju, Kanada nadala Ukrajini blyźko 19 mlrd dol. riznomanitnoji dopomohy, polovyna z jakoji bula vijśkovoju.
Jak povidomĺav Ukrinform, raniše Kanada oholosyla pro rozšyrenńa sankcij proty Rosiji j prodowženńa vijśkovoji trenuvaĺnoji misiji UNIFIER, u ramkax jakoji kanadśki vijśkovoslužbowci nawčajut́ ukrajinśkyx zaxysnykiw navyčkam sučasnoho boju.
SŠA w Radbezi OON zvynuvatyly nyzku krajin u pidtrymci Rosiji w jiji vijni proty Ukrajiny
Na torhy RM Sotheby’s u Majami 27 ĺutoho vystavyly Bentley Continental SC 1999 roku. Za odyn iz najridkisnišyx variantiw modeli planujut́ vyručyty blyźko 300 000 dolariw, ščo ekvivalentno pryblyzno 14 mln hryveń. Pro ce pyše “RM Sotheby’s”
24.02.2026, 19:54
Bentley Continental SC stvoryly na bazi Continental R, dopownywšy joho pidviskoju vid Continental T ta xarakternymy červonymy emblemamy. Uśoho vyhotovyly 73 awtomobili, z jakyx lyše 48 — z livym kermom.
Predstawlenyj ekzempĺar pofarbovanyj u čornyj kolir iz salonom Autumn zi škiroju ta čornym kantom. Probih stanovyt́ lyše 4 330 km.
Modeĺ otrymala dax typu targa z tonovanoju skĺanoju panelĺu ta dvosekcijnoju znimnoju častynoju nad vodijem. Paneli zberihajut́śa u speciaĺnomu vidsiku w bahažnyku.
Pid kapotom wstanowlenyj 6,75-litrovyj turbovanyj V8 potužnist́u 400 k.s. ta krutnym momentom 800 Nm. Rozhin do 97 km/hod zajmaje troxy biĺše šesty sekund. Modeĺ orijentovana na komfortne hran-turinhove peresuvanńa.
Continental SC stav odnym iz najridkisnišyx Bentley kinća 1990-x rokiv i nyni rozhĺadajet́śa jak kolekcijnyj awtomobiĺ iz obmeženym tyražem.
Amerykanśka aktorka Kristina Epplhejt ("Odruženi... ta z dit́my", "Mertvyj dĺa mene") vidverto rozpovila pro žytt́a z rozsijanym sklerozom, vid jakoho straždaje z 2021 roku
24.02.2026, 19:51
V intervju People 54-rična volodarka premiji "Emmi" skazala, ščo čerez xroničnyj biĺ provodyt́ biĺšu častynu dńa w ližku. Aktorka ziznalaśa, ščo biĺ nastiĺky vysnažlyvyj, ščo jij važko peresuvatyśa. Popry ce, Epplhejt ščodńa namahajet́śa osobysto vidvozyty do školy svoju 15-ričnu dońku Sejdi Hrejs:
"Ce moja uĺublena sprava. Ce jedynyj čas, jakyj my provodymo naodynci. Ja kažu sobi: "Prosto dostaw jiji bezpečno i povertajśa dodomu, ščob znovu ĺahty w ližko". I same tak ja i robĺu".
Rozsijanyj skleroz - ce nevylikowne autoimunne zaxvoŕuvanńa, jake wražaje holownyj i spynnyj mozok. Sered symptomiw vydiĺajut́ syĺnu wtomu, oniminńa častyn tila, porušenńa riwnovahy, mjazovi spazmy, problemy z pamjatt́u ta xroničnyj biĺ.
Epplhejt neodnorazovo hovoryla pro svij stan u podkasti MesSy. U 2024 roci aktorka ziznavalaśa, ščo inodi ležyt́ u ližku j kryčyt́ vid rizkoho, styskajučoho boĺu. Zirka takož zaznačala, ščo inodi ne može trymaty w rukax telefon čy puĺt vid televizora čerez te, ščo biĺ pošyrywśa na kysti.
Nahadajemo, mynuloho tyžńa stalo vidomo pro smert́ amerykanśkoho aktora Erika Dejna ("Anatomija Hrej", "Wsi žinky - vid́my"), jakyj borowśa z bičnym amiotrofičnym sklerozom.
Keriwnyk Ofisu Prezydenta Kyrylo Budanow zajavyw, ščo navit́ pid čas vijny majut́ isnuvaty meži, jaki ne možna perexodyty žodnij zi storin konfliktu
24.02.2026, 19:35
Pro ce vin zajavyv u komentari RBK-Ukrajina, peredaje Ukrinform.
"Ce strašna podija (vijna – red.), jaka zabyraje žytt́a tyśač ĺudej, rujnuje mista i lamaje doli. Ale navit́ tut majut́ isnuvaty pewni meži, čerez jaki ne možna perestupaty za žodnyx obstavyn", - skazaw Budanow.
Sered nepryjńatnyx dij keriwnyk OP nazvaw, zokrema, pryciĺni obstrily likareń i polohovyx budynkiw; udary po istoryčnyx i kuĺturnyx objektax; wbywstva cyviĺnoho naselenńa, osoblyvo ditej.
"Pry wsij žorstokosti vijny, ja ne možu zrozumity, xto i za jakyx obstavyn može pidńaty zbroju proty dytyny abo litńoji ĺudyny, jaka fizyčno ne zdatna čynyty opir", - zajavyw vin.
Na dumku Budanova, podibni diji je wtratoju ĺudśkoji hidnosti.
Okremo vin vyslovywśa proty udariw po polityčnyx centrax i misćax perebuvanńa lideriw vojujučyx krajin.
"Nemaje značenńa, mova pro Kyjiw čy umownyj Valdaj. Tym biĺše zaraz, koly jde neprostyj proces myrnyx peremovyn", - skazaw keriwnyk OP, dodawšy, ščo v umovax skladnyx myrnyx perehovoriw dotrymanńa pravyl je osoblyvo važlyvym.
Za slovamy Budanova, navit́ popry nespravedlyvu ta zaharbnyćku vijnu storony majut́ dotrymuvatyś pewnyx pryncypiw.
"Tiĺky tak možemo nablyzyty dowhoočikuvanyj stijkyj myr", - pidsumuvaw vin.
Jak povidomĺav Ukrinform, Prezydent Volodymyr Zelenśkyj za pidsumkamy perehovoriv u Ženevi, jaki proxodyly 17 - 18 ĺutoho, zajavyw, ščo nastupnyj raund myrnyx perehovoriw maje vidbutyśa wprodowž 10 dniv u Ženevi.
Keriwnyk Ofisu Prezydenta Kyrylo Budanow zajavyw žurnalistam pid čas Mižnarodnoji konferenciji z pytań pravosudd́a, ščo ukrajinśka delehacija wže hotujet́śa do nastupnoho raundu trystoronnix perehovoriw, jakyj maje vidbutyśa blyžče do 27 ĺutoho.
Tramp: My dokladajemo wsix zusyĺ, ščob poklasty kraj ubywstvam i rizanyni miž Rosijeju ta Ukrajinoju
Prokurory za čotyry roky zadokumentuvaly ponad 240 tyśač zločyniv ahresiji RF proty Ukrajiny - Krawčenko
Tramp: My dokladajemo wsix zusyĺ, ščob poklasty kraj ubywstvam i rizanyni miž Rosijeju ta Ukrajinoju
Prokurory za čotyry roky zadokumentuvaly ponad 240 tyśač zločyniv ahresiji RF proty Ukrajiny - Krawčenko
Čotyry roky bytvy za nebo: ukrajinśka PPO znyščyla ponad 140 tyśač cilej voroha
Heneraĺna asambleja OON vidxylyla propozyciju SŠA vylučyty z projektu rezoĺuciji ščodo pidtrymky myru v Ukrajini punkty pro terytoriaĺnu cilisnist́ ta neobxidnist́ dośahnenńa spravedlyvoho myru
24.02.2026, 19:13
Jak peredaje wlasnyj korespondent Ukrinformu, delehacija SŠA zaproponuvala vylučyty ci punkty pered holosuvanńam za rezoĺuciju «Pidtrymka tryvaloho myru v Ukrajini».
Proty amerykanśkoji propozyciji proholosuvaly 69 krajin, za – 11, utrymalyśa – 62.
Jak zaznačyla zastupnyća ministra zakordonnyx sprav Ukrajiny Marjana Beca, vystupajučy pered holosuvanńam za propozyciju SŠA, «projekt rezoĺuciji, predstawlenyj Ukrajinoju, je čitkym, lakoničnym, mistyt́ uzhođeni formuĺuvanńa j vidobražaje osnowni pryncypy mižnarodnoho prava, wkĺučajučy Statut OON».
Položenńa, proty jakyx vystupajut́ Spolučeni Štaty, «stosujut́śa pryncypiw suverenitetu i terytoriaĺnoji cilisnosti deržaw-členiw, wkĺučajučy Ukrajinu», skazala vona.
Poslablenńa abo vylučenńa ćoho formuĺuvanńa stalo b duže nebezpečnym syhnalom pro te, ščo ci fundamentaĺni pryncypy pidĺahajut́ obhovorenńu, pojasnyla zastupnyća ministra. Krim toho, zaklyk do wstanowlenńa wseośažnoho, spravedlyvoho i tryvaloho myru vidpovidno do mižnarodnoho prava buw raniše pidtrymanyj biĺš jak 141 deržavoju-členom OON, dodala vona.
Z pidtrymkoju ukrajinśkoji pozyciji takož vystupyw postpred Franciji Žerom Bonnafont.
Jak povidomĺav Ukrinform, Heneraĺna asambleja OON uxvalyla zaproponovanu Ukrajinoju rezoĺuciju «Pidtrymka tryvaloho myru v Ukrajini», jakoju zaklykala do nehajnoho prypynenńa vohńu ta pidtverdyla neobxidnist́ dotrymanńa suverenitetu j terytoriaĺnoji cilisnosti Ukrajiny. Spolučeni Štaty utrymalyśa pry holosuvanni.
Čotyry roky tomu, 24 ĺutoho 22 roku rozpočalośa pownomasštabne wtorhnenńa RF v Ukrajinu. Blyźko 3.40 na terytoriju Luhanśkoji oblasti zajšla perša kolona rosijśkyx tankiw, a ukrajinci w bahat́ox mistax prokynulyśa vid atak peršyx vorožyx raket.
SŠA w Radbezi OON zvynuvatyly nyzku krajin u pidtrymci Rosiji w jiji vijni proty Ukrajiny
Ukrajina wvela sankciji proty rosijśkyx naukowciw, propahandystiv i 15 orhanizacij za vykrywlenńa istoriji
24.02.2026, 16:43
Prezydent Volodymyr Zelenśkyj zaprovadyw sankciji proty rosijśkyx naukowciw, propahandystiw ta orhanizacij, pryčetnyx do "vykrywlenńa istoryčnyx faktiw, vykradenńa kuĺturnyx cinnostej i dokumentiw Nacionaĺnoho arxiwnoho fondu Ukrajiny".
Detali: Svojim ukazom Zelenśkyj uviv u diju vidpovidne rišenńa Rady nacionaĺnoji bezpeky i oborony.
Dosliwno: "Sered 29 pidsankcijnyx subjektiw – rosijśkyj propahandyst Oleksandr Čubarjan, jakyj je spivawtorom škiĺnoho pidručnyka z istoriji Rosiji, de w styli rosijśkoji propahandy vyprawdovuje ahresiju RF proty Ukrajiny.
Takož – rosijśkyj psewdoistoryk ta adept "ruskoho mira" Oleksij Miller i Artem Lahojśkyj, jakyj zradyv Ukrajinu, staw na službu okupantam i očolyw tak zvane "Ministerstvo kuĺtury Xersonśkoji oblasti" ta v uśomu spryjaje rosijanam: vid uxvalenńa neobxidnyx zaharbnykam "dokumentiw" do porušenńa prav ukrajinciw".
Detali: Takož sankciji zaprovađeno ščodo 15 orhanizacij, sered jakyx Federaĺne arxiwne ahentstvo RF ta vijśkovo-istoryčni tovarystva na okupovanyx terytorijax.
Upownovaženyj prezydenta z pytań sankcijnoji polityky Wladyslaw Wlaśuk zajavyw, ščo ci sankciji nacileni proty "kuĺturnoji kolonizaciji" i stosujut́śa tyx, xto deśatylitt́amy vykrywĺav istoriju Ukrajiny ta nawjazuvav imperśki naratyvy".
"Ce ne pytanńa kuĺtury jak takoji, a skladova hibrydnoji vijny, spŕamovanoji na pidryw našoji identyčnosti j deržawnosti", – skazaw vin.
Pereoformlenńa kvartyry v Ukrajini u 2026 roci obxodyt́śa dorožče, niž bahato xto očikuje, ađe okrim ciny žytla storony splačujut́ podatky ta obowjazkovi zbory. Častyna cyx platežiw zaležyt́ vid umow prodažu i može sutt́evo wplynuty na kincevu sumu uhody
24.02.2026, 18:00
Podatkove navantaženńa pid čas pereoformlenńa zaležyt́ vid toho, čy ce peršyj prodaž neruxomosti za rik i jak dowho majno perebuvalo u wlasnosti, pyšut́ v AN "Majak".
18% podatku na doxody fizyčnyx osib splačujet́śa lyše jakščo prot́ahom kalendarnoho roku prodajet́śa tretij i kožen nastupnyj objekt neruxomosti.
Jakščo žytlo perebuvalo u wlasnosti ponad try roky ta ce peršyj prodaž za rik, prodaveć može buty zviĺnenyj vid splaty PDFO, zaznačeno u Podatkovomu kodeksi. Vodnočas vijśkovyj zbir u biĺšosti vypadkiw zalyšajet́śa obowjazkovym.
Krim podatkiw, storony splačujut́ notariaĺni ta texnični posluhy. Same vony často stajut́ dodatkovym finansovym navantaženńam.
Notariaĺni posluhy u pryvatnyx notariusiv u 2026 roci startujut́ pryblyzno vid 10 tyśač do 15 tyśač hryveń zaležno vid rehionu ta skladnosti uhody. Deržawni notariusy možut́ wstanowĺuvaty nyžču vartist́, odnak procedura zazvyčaj tryvaje dowše.
Obowjazkovoju je ocinka neruxomosti dĺa vyznačenńa podatkovoji bazy. Jakščo awtomatyčna ocinka čerez servis Fondu deržmajna ne zastosovujet́śa, potribno zvertatyśa do sertyfikovanoho ocińuvača. Vartist́ takoji posluhy stanovyt́ vid tyśači hryveń.
Takož splačujet́śa administratywnyj zbir za deržawnu rejestraciju prava wlasnosti. Za standartnu proceduru vin stanovyt́ blyźko 300 hryveń.
Finaĺni umovy storony vyznačajut́ do pidpysanńa dohovoru kupiwli-prodažu, ščob unyknuty dodatkovyx vytrat pid čas ukladanńa uhody.
Podatok na neruxomist́ v Ukrajini u 2026 roci splačuvatymut́ wlasnyky žytla, plošča jakoho perevyščuje normy. Jakščo u wlasnosti je i kvartyra, i budynok, todi sumarna piĺhova meža stanovyt́ 180 kvadratnyx metriw. Piĺha dĺa kvartyry stanovyt́ 60 kvadratnyx metriw.
Rozmir podatku vyznačajut́ orhany miscevoho samowŕaduvanńa, ale stawka ne može perevyščuvaty 1,5% vid minimaĺnoji zarobitnoji platy za kožen kvadratnyj metr ponad normu.
RIEL formuje rodynnyj kvartal u stolyci: jak budujut́ ŽK Sister u Kyjevi
Čerez zrostanńa wtrat, jaki wže try miśaci perevyščujut́ kiĺkist́ novobranciw, Putinu bude skladno rozpočaty nastup proty Ukrajiny, wvažajut́ eksperty
24.02.2026, 17:43
Moskvi wdavalośa pidtrymuvaty nabir na riwni vid 30 000 do 35 000 osib na miśać, ale ci zusylĺa perebuvajut́ pid napruhoju.
Čerez zrostanńa wtrat u lavax armiji rosijśkyx okupantiw, jaki wže try miśaci pospiĺ perevyščujut́ kiĺkist́ novobranciw, rosijśkomu dyktatoru Volodymyru Putinu, jmovirno, bude skladno rozpočaty velykyj nastup proty Ukrajiny w najblyžči miśaci. Pro ce pyše Bloomberg, posylajučyś na ocinky zaxidnyx posadowciw.
Za slovamy posadowciw, Rosija narazi zdatna mobilizuvaty vid 30 000 do 35 000 osib ščomiśaća. Odnak ci tempy ne perekryvajut́ reaĺnyx wtrat na poli boju. Jak pyše vydanńa, taka tendencija može wplynuty na rišenńa Kremĺa ščodo možlyvoho nastupu navesni abo wlitku. Čynownyky takož ne vykĺučajut́, ščo Rosija bude zmušena wdatyśa do šyršoji mobilizaciji, čoho Putin unykaje pisĺa toho, jak oholosyw pryzov 300 tyśač rezervistiv u 2022 roci.
Ministr zbrojnyx syl Velykoji Brytaniji El Karns zajavyw žurnalistam, ščo Rosija može aktyvizuvaty verbuvanńa v armiju u velykyx mistax, a ne lyše w bidnišyx rehionax. Za joho slovamy, neproporcijne zrostanńa wtrat i pohiršenńa ekonomičnoji sytuaciji možut́ pidirvaty polityčnu pidtrymku vijny u hustonaselenyx centrax, zokrema w Moskvi ta Sankt-Peterburzi, de proponujut́śa značni bonusy za pidpysanńa kontraktiw.
Vodnočas ministr oborony Velykoji Brytaniji Đon Xili raniše povidomĺaw v intervju dĺa ZMI, ščo Rosija dedali biĺše pokladajet́śa na inozemnyx bijciw. Za joho ocinkamy, na boci RF vojujut́ blyźko 17 tyśač vijśkovyx iz Piwničnoji Koreji, a takož tyśači zaverbovanyx hromad́an Indiji, Pakystanu, Nepalu, Kuby, Niheriji ta Senehalu.
Za danymy vydanńa, zaxidni eksperty prohnozujut́ dva osnowni scenariji jmovirnyx atak RF:
Okremo žurnalisty zaznačyly, ščo rosijśki vijśka stykajut́śa z problemamy zvjazku čerez obmeženńa dostupu do systemy suputnykovoho internetu Starlink, jaka naležyt́ Ilonu Masku, a takož čerez žorstki zaxody Kremĺa ščodo mesenđera Telegram. Za slovamy čynownykiw, ce wplynulo na možlyvosti Rosiji zawdavaty udariw dronamy na seredńu daĺnist́ – do 150 kilometriw vid liniji frontu.
Nahadajemo, raniše UNIAN pysaw pro zrostanńa wtrat sered rosijśkyx okupantiw. Kiĺkist́ likvidovanyx okupantiw wže dośahla tyśači na deń, i ce perevyščuje možlyvosti RF ščodo mobilizaciji ta rekrutynhu prot́ahom ostannix tŕox miśaciw. Popry kolosaĺni ĺudśki žertvy, za 2025 rik RF wdalośa zaxopyty lyše 0,83% terytoriji Ukrajiny.
Takož rečnyk uhrupovanńa objednanyx syl Viktor Trehubow vysmijaw rosijan čerez vidkĺučenńa Starlink, zaznačywšy, ščo w nyx počalaśa "tyxa isteryka". Ađe z vidkĺučenńam terminaliw vony wtratyly možlyvosti koordynuvaty diji pidrozdiliw na peredovij u režymi reaĺnoho času. Za joho slovamy,rosijany namahajut́śa zapownyty prohalyny u zvjazku jedynym dostupnym sposobom – budiwnyctvom tak zvanyx Wi-Fi-mostiw.
Pinčuk perekonanyj, ščo Ukrajina wže nablyzylaśa do svojix stratehičnyx cilej – členstva w JeS i nadijnyx harantij bezpeky
24.02.2026, 17:24
Biznesmen i filantrop, zasnownyk YES Viktor Pinčuk proviw śohodni speciaĺnu zustrič YES z nahody četvertoji ričnyci pownomasštabnoho wtorhnenńa Rosiji v Ukrajinu. Vidkryvajučy zustrič, Pinčuk naholosyw, ščo joho znajomi rosijany wvažajut́, ščo Kremĺ syĺno promaxnuwśa, koly obrav objektom napadu Ukrajinu. Jakby ciĺ bula inšoju, to Putin mih dośahty značno biĺšyx rezuĺtatiw, peredaje korespondent «Hlawkoma».
Nynišnij etap vijny, na dumku Pinčuka, je nevelykoju, ale, možlyvo, najvyrišaĺnišoju častynoju bahatovikovoji borot́by Ukrajiny za svobodu ta projewropejśkyj vybir. Vin perekonanyj, ščo krajina wže nablyzylaśa do svojix stratehičnyx cilej – členstva w JeS i nadijnyx harantij bezpeky. «Čotyry roky – ce lyše 1% našoji 400-ričnoji borot́by za svobodu, nezaležnist́, suverenitet i pravo buty častynoju Jewropy. Cej 1% je, možlyvo, najvažlyvišym v istoriji Ukrajiny. My wže majže tam, my duže blyźki do členstva w JeS, my duže blyźki do otrymanńa nadpotužnyx harantij bezpeky», – skazaw vin.
«Jedynyj sposib ne zradyty našyx polehlyx herojiw – ce jty do kinća na šĺaxu do Jewropy, wprovadyty wsi reformy, vykorinyty wśu korupciju ta zbuduvaty krasyvu i syĺnu Ukrajinu», – pidsumuvaw Pinčuk.
24 ĺutoho fond Viktora Pinčuka ta Jaltynśka jewropejśka stratehija (YES) provely speciaĺnu zustrič YES z nahody četvertoji ričnyci pownomasštabnoho wtorhnenńa Rosiji v Ukrajinu. Zaxid objednaw providnyx polityčnyx dijačiw, uŕadowciw, vijśkovyx komandyriw, ekspertiv i parlamentariw z Ukrajiny, Velykoji Brytaniji, krajin Jewropy ta SŠA dĺa vidvertoji j stratehičnoji dyskusiji pro stan vijny v Ukrajini, perspektyvy jiji zaveršenńa ta misce Ukrajiny w majbutnij arxitekturi bezpeky Jewropy.
Do slova, vice-premjer-ministra z pytań jewropejśkoji ta jewroatlantyčnoji intehraciji Ukrajiny Taras Kačka zajavyw, ščo krajina može pidpysaty uhodu pro wstup do JeS u 2027 roci. Pro ce vin zauvažyw na konferenciji YES, orhanizovanij fondom Viktora Pinčuka.
Omdia opryĺudnyla zvit pro jewropejśkyj rynok smartfoniw za 2025 rik. Samsung zalyšajet́śa liderom, zajmajučy 35% rynku, prote Apple nazdohańaje, dośahnuwšy rekordnoho pokaznyka u 27%
24.02.2026, 17:17
Awtor novyn vydanńa "Meža". Pyšu pro te, čym sam aktywno zaxopĺujuśa, a same texnolohiji, ihry ta kino.
U 2025 roci jewropejśkyj rynok smartfoniw pobačyv 1% padinńa do 134,2 miĺjona prystrojiw. Jak jdet́śa u zviti Omdia, ce powjazano z nyźkym popytom ta novymy pravylamy, ščodo ekodyzajnu ta obowjazkovoho USB-C.
Liderom na rynku zalyšajet́śa Samsung, jaka prodala 46,6 mln smartfoniw, pokazawšy syĺni rezuĺtaty u druhij polovyni roku zawd́aky relizu Galaxy A16 ta Galaxy A56. Vodnočas najblyžčyj konkurent kompaniji, Apple, pobačyla 6% pryrist u prodažiw ta dośahla rekordnoho pokaznyka u 27%.
Zarazom do pjatirky najpopuĺarnišyx vyrobnykiw wvijšly Xiaomi, ščo zajmaje 16% rynku ta za 2025 rik postavyla 21,8 mln smartfoniw, na 1% menše niž rokom raniše. Na četvertomu misci roztašuvalaśa Motorola – 6%, ta Honor na pjatomu, jaka u spysku opynylaśa wperše, dośahnuwšy 4% z 3,8 miĺjonamy prodanyx prystrojiw.
Najpopuĺarnišym smartfonom w Jewropi staw seredńob́uđetnyj Galaxy A56. Takož do spysku potrapyly Galaxy A16, A36 5G ta S26 Ultra. Rešta šist́ pozycij u topi zajmajut́ iPhone.
Brytanśka aktorka Lili Kollinz wtilyt́ kuĺtovu Odri Hepbern u novomu fiĺmi, prysv́ačenomu stvorenńu klasyčnoji stričky 1961 roku Snidanok u Tiffani
24.02.2026, 17:05
Brytanśka aktorka Lili Kollinz zihraje lehendarnu Odri Hepbern u majbutńomu fiĺmi, jakyj rozpovist́ pro stvorenńa kuĺtovoji kartyny Snidanok u Tiffani režysera Blejk Edvards. Pro ce povidomĺaje Variety.
Projekt zasnovanyj na knyzi Sem Vassona Pjata aveńu, 5 ranku: Odri Hepbern, Snidanok u Tiffani ta svitanok sučasnoji žinky, jaka dosliđuje wplyw fiĺmu ta samoji aktorky na formuvanńa obrazu sučasnoji žinky w kino.
Lili Kollinz takož vystupyt́ prod́userkoju stričky. Za jiji slovamy, robota nad fiĺmom tryvala majže deśat́ rokiw.
"Pisĺa majže 10 rokiw rozrobky ta ciloho žytt́a, spownenoho zaxoplenńa ta obožńuvanńa Odri, ja narešti možu podilytyśa cym" - napysala aktorka u svojemu Instagram.
Fiĺm stvoŕujut́ Case Study Films u spiwpraci z Imagine Entertainment. Scenarij pyše Alena Smit, vidoma za serialom Dikinson. Imja režysera ta data premjery narazi ne rozhološujut́śa.
Raniše, u 2022 roci, anonsuvaly inšyj bajopik pro Hepbern iz Runi Mara u holownij roli, jakyj planuvaly zńaty Luka Huadańjino ta Apple Studios, odnak toj projekt tak i ne buw realizovanyj.
Raniše povidomĺalośa, ščo Lili Kollinz ta jiji čolovik vidpovily na krytyku čerez surohatne materynstvo.
Novyny vid Korrespondent.net w Telegram ta WhatsApp. Pidpysujteś na naši kanaly https://t.me/korrespondentnet ta WhatsApp
Jakščo vy pomityly pomylku, vydilit́ neobxidnyj tekst i natysnit́ Ctrl + Enter, ščob povidomyty pro ce redakciju.
Na zapytanńa, čy zalyšatymet́śa Zalužnyj na posadi posla, prezydent vidpoviw: «Zvyčajno». «Čy vynyklo wraženńa, ščo ja xotiw zviĺnyty joho?» – dodaw vin
24.02.2026, 17:03
Prezydent Ukrajiny Volodymyr Zelenśkyj zajavyw, ščo ne maje namiru zviĺńaty ukrajinśkoho posla u Velykij Brytaniji, kolyšńoho holownokomanduvača ZSU Valerija Zalužnoho. Pro ce vin skazaw, vidpovidajučy na zapytanńa v intervju nimećkomu mownyku ARD.
«Tak, ja jiji (krytyku – red.) čuw… Wvažaju, ščo zaraz ne čas dĺa polityky, bo my u stani vijny. Ce – moja pozycija. Inši vyrišyly inakše. My – viĺna krajina», – skazaw Zelenśkyj.
Na zapytanńa, čy zalyšatymet́śa Zalužnyj na posadi posla, prezydent vidpoviw: «Zvyčajno». «Čy vynyklo wraženńa, ščo ja xotiw zviĺnyty joho?» – dodaw vin.
Komentujučy zauvaženńa Zalužnoho ščodo planuvanńa kontrnastupu v 2023 roci, prezydent skazaw: «Usi znajut́ moju vidpovid́ na ci pytanńa. Ja ne xoču hraty w polityku. Ja považaju našu armiju, i ja považaju te, jak vona vojuvala na riznyx etapax vijny proty Rosiji prot́ahom usix cyx rokiw. Oś i wse. I hlybše ity w ću istoriju ja ne xoču. Mene ce ne duže cikavyt́».
Na zapytanńa pro te, čy svidčat́, na joho dumku, zajavy Zalužnoho pro počatok vyborčoji kampaniji, Zelenśkyj skazaw: «Ne znaju, zapytajte joho». Raniše Valerij Zalužnyj zajawĺaw, ščo ne pidtrymuje idej provedenńa vyboriw pid čas vijny i ne stvoŕuje polityčnyx partij i štabiw.
Kolyšnij holownokomanduvač Zbrojnyx syl Ukrajiny Valerij Zalužnyj rozpoviw v intervju ahentstvu Associated Press, opryĺudnenomu 18 ĺutoho, ščo maw rozbižnosti w pohĺadax iz prezydentom Volodymyrom Zelenśkym ščodo oborony pisĺa počatku pownomasštabnoho wtorhnenńa Rosiji w ĺutomu 2022 roku.
Za slovamy henerala, rozroblenyj razom iz partneramy w NATO plan kontrnastupu wlitku 2023 roku provalywśa, oskiĺky «Zelenśkyj ta inši oficijni osoby ne vydilyly neobxidnyx resursiw». Zalužnyj stverđuje, ščo počatkovyj plan poĺahav u tomu, ščob zoseredyty dostatńo syl v «odnomu kulaci» dĺa deokupaciji okremyx terytorij Zaporiźkoji oblasti, a potim vysunutyśa w bik Azowśkoho moŕa. Vojenačaĺnyk wvažaje, ščo ce pererizalo b korydor, jakyj armija RF vykorystovuvala dĺa postačań iz Krymu.
Zamist́ realizaciji ćoho planu, rozpoviw Zalužnyj, Syly oborony Ukrajiny buly rozpodileni po velykij terytoriji, ščo poslabylo udarnu mić.
Takož kolyšnij holownokomanduvač ZSU skazaw, ščo u veresni 2022 roku vin maw «napruženu» zustrič u štabi Zelenśkoho, pisĺa jakoji vyrušyw do svoho ofisu w Kyjevi. Za kiĺka hodyn «kiĺkadeśat» ahentiw SBU zjavylyśa w joho ofisi dĺa obšuku prymiščenńa. Zalužnyj rozpoviw, ščo pravooxoronci ne skazaly, ščo same šukajut́, ale vin zavadyw jim obšukaty dokumenty ta kompjutery. Vin nazvaw rejd jawnoju pohrozoju i w prysutnosti spiwrobitnykiw specslužby zatelefonuvaw todišńomu keriwnyku Ofisu prezydenta Andriju Jermaku ta holovi SBU Vasyĺu Maĺuku. Pisĺa cyx ƶvinkiv ahenty buly vidklykani.
U SBU, komentujučy ce povidomlenńa, zajavyly Radio Svoboda, ščo spiwrobitnyky Služby bezpeky opynylyśa w zakonspirovanomu komandnomu punkti todišńoho holownokomanduvača ZSU Valerija Zalužnoho w xodi inšoji kryminaĺnoji spravy. Zhidno z rozjasnenńam, u toj čas SBU provodyla slidči diji w ramkax kryminaĺnoho provađenńa za napŕamkom borot́by z orhanizovanoju zločynnist́u za velykoju kiĺkist́u adres. Za odnijeju z cyx adres, dodala presslužba SBU, na toj čas buw neščodawno rozmiščenyj odyn iz zakonspirovanyx zapasnyx komandnyx punktiw Zalužnoho.
«Po faktu žodni obšuky čy slidči diji z boku SBU za cijeju adresoju ne vidbulyś, dodatkovo Vasyĺ Maĺuk i Valerij Zalužnyj prokomunikuvaly ce vidrazu i osobysto, sytuacija bula projasnena», – zajavyly w Službi bezpeky.
23 ĺutoho v intervju ahentstvu France-Presse prezydent Zelenśkyj, reahujučy na zajavy posla Zalužnoho, skazaw, ščo «śohodni obhovoŕuvaty detali, pro jaki hovoryw Valerij Fedorovyč, takož duže neharno. Bo nixto z ćoho ne vyhraje».
Valerij Zalužnyj je kolyšnim holownokomanduvačem Zbrojnyx syl Ukrajiny, Verxownyj holownokomanduvač ZSU Volodymyr Zelenśkyj zviĺnyw joho z posady w ĺutomu 2024 roku. U trawni 2024 roku Zalužnoho pryznačyly nadzvyčajnym i pownovažnym poslom Ukrajiny u Velykij Brytaniji.
Death Stranding 2 vyxodyt́ na PK 19 berezńa. Komandy Nixxes i Kojima Productions opublikuvaly detali systemnyx vymoh dĺa tyx, xto hotovyj rozpočaty svoju podorož u roli Porters
24.02.2026, 16:44
Hra na PlayStation 5 wže vyznana vizuaĺnoju podijeju roku z vysokodetalizovanymy landšaftamy ta fotorealistyčnymy personažamy. U Nixxes pry portuvanni na PK prahnut́ zabezpečyty plawnyj hejmplej i najkrašču jakist́ hrafiky na riznomu obladnanni.
Death Stranding 2 na PK proponuje rizni hrafični presety vid Low do Very High dĺa b́uđetnyx ta potužnyx system. Dĺa portatywnyx prystrojiw dodano preset Portable, ščob Porters mohly prodowžuvaty hru bud́-de.
Versija dĺa PK pidtrymuje NVIDIA DLSS 4, AMD FSR 4 i Intel XESS 2 z možlyvist́u apskejlu ta heneraciji kadriw. Wperše na PK dostupna texnolohija Pico, rozroblena Guerrilla dĺa dvyžka Decima, ščo vykorystovujet́śa u Death Stranding 2 na PS5. Pico možna kombinuvaty z usima opcijamy heneraciji kadriw. Wsi texnolohiji apskejlu možna pojednuvaty z Dynamic Resolution Scaling dĺa pokraščenńa produktywnosti, a takož dostupni standartni opciji AA dĺa maksymaĺnoji jakosti zobraženńa.
Pidtrymka uĺtrašyrokyx ekraniwHru možna proxodyty na PK z spiwvidnošenńam storin 21:9 abo navit́ 32:9. Wsi katsceny optymizovani dĺa uĺtrašyrokyx monitoriw. Korystuvači vysokojakisnyx 16:9 dysplejiw takož možut́ uvimknuty šyrokoformatne vidobraženńa u nalaštuvanńax. Analohične onowlenńa z 21:9 režymom zjavyt́śa i na PS5 odnočasno z vyxodom PK-versiji.
Ekskĺuzywnyj kost́um i patč dĺa PS5 PortersPorter Suit i Patch, natxnenni lohotypom PlayStation, budut́ dostupni wsim hrawćam na PS5 čerez onowlenńa odnočasno z relizom na PK. Wlasnyky PK otrymajut́ ci predmety jak bonus za prywjazku oblikovoho zapysu PlayStation.
YouTube-bloher ETA Prime pokazaw, jak zi smartfona z nerobočym dysplejem možna zibraty pownocinnyj mini-PK menš niž za $100. V osnovi projektu ležyt́ materynśka plata vid Samsung Galaxy S20 FE, a dĺa korpusu j aksesuariv awtor vykorystaw komponenty Raspberry Pi
24.02.2026, 16:42
Wse počalośa z Galaxy S20 FE iz rozbytym abo pownist́u nesprawnym ekranom. Smartfon osnaščenyj čypom Qualcomm Snapdragon 865 (flahmanśka systema-na-čypi počatku 2020 roku) ta 6 HB operatywnoji pamjati. Same ća platforma stala osnovoju dĺa modyfikovanoho PK. Kĺučovu roĺ vidihraje režym Samsung DeX, jakyj daje zmohu vyvesty zobraženńa na zownišnij monitor i otrymaty interfejs u styli nastiĺnoji OS.
Ščob zberehty b́uđet, ETA Prime obmežywśa minimaĺnym naborom detalej: adapter USB-C — HDMI, korpus vid Raspberry Pi ta dodatkovyj modyfikovanyj kuler dĺa oxolođenńa. Pisĺa pidkĺučenńa systema zavantažujet́śa w nastiĺne seredovyšče čerez DeX. Za dopomohoju prohramnoho tŕuku bloher takož wstanovyw rozdiĺnu zdatnist́ vyvodu 1440p.
U powśakdennij roboti taka konfihuracija bez problem sprawĺajet́śa zi standartnymy ofisnymy zawdanńamy. Jakščo ž cikawĺat́ ihry, Snapdragon 865 z 6 HB operatywnoji pamjati demonstruje nespodivano hidnyj rezuĺtat u lehkyx projektax. Vykorystovujučy emuĺator Windows-ihor GameNative, awtor pokazaw, ščo Hollow Knight: Silksong praćuje stabiĺno pry 60 kadrax za sekundu.
Okremo varto vidznačyty emuĺaciju retroihor. ETA Prime prodemonstruvaw zapusk kiĺkox ihor dĺa PS2 ta Game Boy na pownij švydkosti. Natywni Android-ihry takož praćujut́ bez osoblyvyx trudnoščiw, xoča resursojemni projekty systema plawno ne t́ahne.
Vysoka produktywnist́ ne bula holownoju metoju ćoho projektu. Kĺučova ideja poĺahala w dostupnosti ta racionaĺnomu vykorystanni staroho obladnanńa. Bahato smartfoniw na kštalt Galaxy S20 FE iz trisnutymy ekranamy prodajut́ na wtorynnomu rynku za nyźkoju cinoju. Takyj pidxid dozvoĺaje otrymaty “nastiĺnyj” dosvid bez velykyx vytrat. Vodnočas awtor pŕamo zaznačaje, ščo ce ne pownocinna zamina nastiĺnoji systemy, a radše kompaktna aĺternatyva z možlyvost́amy PK.
Mižnarodna Bukeriwśka premija opryĺudnyla dowhyj spysok iz 13 nominantiv 2026 roku
24.02.2026, 16:33
U viwtorok, 24 ĺutoho, odna z najvplyvovišyx literaturnyx nahorod svitu – Mižnarodna Bukeriwśka premija – oholosyla dowhyj spysok nominantiw. Do pereliku tradycijno uvijšly 13 awtoriw, jdet́śa na sajti premiji.
"Bahato z podanyx knyh rozhĺadajut́ rujniwni naslidky vijny, ščo vidobraženo w našomu dowhomu spysku. U spysku takož je dribni superečky miž susidamy, tajemnyči hirśki sela, zmovy velykyx farmacewtyčnyx kompanij, vid́my, neščaslyvi koxanci, wjaznyća z pryvydamy ta dvoznačni posylanńa na fiĺmy.
Za kiĺkist́u storinok vony varijujut́śa vid "kyšeńkovyx" do "cehlyn". I xoča podiji dejakyx iz cyx knyh oxopĺujut́ čotyry deśatylitt́a, kožna istorija zdajet́śa svižoju ta innovacijnoju", - hovoryt́ holova ćohoričnoho žuri, brytanśka pyśmennyća Nataša Braun.
U dowhomu spysku knyh, sered bahat́ox personažiw, je arhentynśkyj kvir-konkistador, moraĺno skomprometovanyj nimećkyj kinorežyser, žinka, jaka vidmovylaśa vid žinočnosti, japonśkyj romanist z žaxlyvym apetytom, svojeridnyj italijśkyj arystokrat i danśka arystokratka, zvynuvačena w čaklunstvi.
"Vony perenośat́ čytačiv iz žorstokoji t́uremnoji koloniji w brazyĺśkij pusteli do albanśkoho sela, de panujut́ starodawni zakony, iz prytulku dĺa trawmovanyx soldativ u Beĺhiji do pyšnoho sadu na okolyci Teherana", - jdet́śa v opysi dowhoho spysku.
Tvory obyraly zi 128 knyh, perekladenyx anhlijśkoju movoju ta opublikovanyx u Velykij Brytaniji ta/abo Irlandiji w period z 1 trawńa 2025 roku po 30 kvitńa 2026 roku. Korotkyj spysok iz šesty knyh bude ohološeno 31 berezńa, a peremožća — na ceremoniji w Londoni 19 trawńa.
Verbuvanńa čolovikiw vidbuvalośa čerez Duduzile Zuma-Sambudla - dočku kolyšńoho prezydenta krajiny, zajavyly sim ji najmanciw
24.02.2026, 16:33
Uŕad Piwdenno-Afrykanśkoji Respubliky zabezpečyw zviĺnenńa hromad́an, jakyx "obmanom zmusyly pidpysaty vijśkovi kontrakty" dĺa učasti u vijni na boci Rosiji. Pro ce zajavyw prezydent krajiny Syril Ramafosa, povidomĺaje Bloomberg.
Za informacijeju ofisu hlavy deržavy, četvero čolovikiw povernulyśa w krajinu na tim tyžni, a šče 11 majut́ prybuty najblyžčym časom. Odyn z nyx perebuvaje w likarni.
Verbuvanńa čolovikiw vidbuvalośa čerez Duduzile Zuma-Sambudla - dočku kolyšńoho prezydenta PAR Đejkoba Zuma, zajavyly simji najmanciw. Ostannim nibyto "poobićaly nawčanńa dĺa roboty oxoronćamy", ale zhodom "zmusyly pidpysaty kontrakty na vijśkovu službu".
Zakonodawstvo Piwdennoji Afryky peredbačaje šče z 1998 roku, ščo učast́ abo spryjanńa inozemnym zbrojnym sylam je kryminaĺnym zločynom.
V ofisi prezydenta povidomyly, ščo piwdennoafrykanci, pryčetni do verbuvanńa, zalyšajut́śa pid slidstvom.
Bloomberg zauvažuje, ščo 10 ĺutoho Ramafosa proviw rozmovu z rosijśkym dyktatorom Volodymyrom Putinym ta poprosyw spryjaty povernenńu hromad́an. Prezydent PAR takož vyslovyw wd́ačnist́ očiĺnyku Kremĺa "za pozytywnu reakciju" na zaklyk pidtrymaty proces jixńoho povernenńa dodomu.
Nahadajemo, ZMI povidoyyly, ščo rosijśki verbuvaĺnyky oderžaly spysok krajin, zvidky biĺš ne dozvoleno zalučaty inozemciw do vijny proty Ukrajiny. Mova pro deržavy, jaki wvažajut́śa "družnimy" do Rosiji.
Sered cyx krajin je taki: Kuba, Kytaj, Indija, Tureččyna, Iran, Jehypet, Saudiwśka Aravija, Pakystan, Wjetnam, Efiopija, Kenija, OAE, Katar, Baxrejn ta Izrajiĺ. Zhodom dodaly šče sim krajin: Kolumbiju, Arhentynu, Kamerun, Liviju, Somali, Jemen ta Irak.
Novyny vid Korrespondent.net w Telegram ta WhatsApp. Pidpysujteś na naši kanaly https://t.me/korrespondentnet ta WhatsApp
Jakščo vy pomityly pomylku, vydilit́ neobxidnyj tekst i natysnit́ Ctrl + Enter, ščob povidomyty pro ce redakciju.
OLED wtračaje zvanńa bezperečnoho lidera dysplejnyx texnolohij, postupajučyś MicroLED w jaskravosti, dowhovičnosti ta hnučkosti
24.02.2026, 16:30
Dowhi roky texnolohija OLED wvažalaśa veršynoju jakosti ekraniw – ideaĺna hlybyna čornoho, vysokyj kontrast i jaskravi koĺory zrobyly jiji standartom dĺa smartfoniw, TV ta noutbukiw premium-klasu. Odnak na horyzonti zjavylaśa texnolohija, jaka može zminyty pravyla hry.
Jdet́śa pro MicroLED – rišenńa, jake eksperty nazyvajut́ nastupnym velykym krokom u rozvytku dysplejiw.
Jak i OLED, w MicroLED kožen pikseĺ samostijno vypromińuje svitlo, ščo dozvoĺaje dośahty bezdohannoho kontrastu i nasyčenoji kartynky. Ale na vidminu vid OLED, tut zastosovujut́śa ne orhanični materialy, a mikroskopični neorhanični svitlodiody. Ce robyt́ taki paneli biĺš dowhovičnymy i stijkymy do vyhoranńa, jake dosi zalyšajet́śa odnym zi slabkyx misć OLED.
Šče odna važlyva perevaha MicroLED – vysoka jaskravist́. Taki ekrany zdatni sutt́evo pereveršuvaty OLED za cym pokaznykom, ščo osoblyvo aktuaĺno dĺa sučasnyx standartiw HDR-kontentu i vykorystanńa prystrojiw pry jaskravomu sońačnomu svitli.
Vyšča jaskravist́ u pojednanni z točnoju peredačeju koĺoru vidkryvaje novi možlyvosti dĺa televizoriw, monitoriw ta inšyx rišeń, de osoblyvo važlyva maksymaĺna točnist́ zobraženńa.
Krim toho, MicroLED obićaje krašču enerhoefektywnist́ i hnučkist́ u stvorenni moduĺnyx ekraniw. U teoriji ce dozvoĺaje vyrobĺaty ekrany najriznomanitnišyx rozmiriw: vid kompaktnyx prystrojiw do velyčeznyx panelej dĺa domašnix kinoteatriv abo komercijnyx prostoriw. Same tomu vyrobnyky rozhĺadajut́ MicroLED jak texnolohiju majbutńoho.
Masove pošyrenńa MicroLED poky obmežene vysokoju vartist́u vyrobnyctva i skladnist́u skladanńa panelej. Śohodni MicroLED-prystroji naležat́ do premiaĺnoho sehmenta i koštujut́ značno dorožče OLED-analohiw. Ale w miru rozvytku texnolohij i optymizaciji vyrobnyctva eksperty očikujut́ postupove znyženńa cin.
Takym čynom, OLED zalyšajet́śa dominujučoju texnolohijeju w najblyžčij perspektyvi, ale jiji liderstvo wže ne vyhĺadaje bezzaperečnym. MicroLED postupovo vyxodyt́ na scenu i može staty novym standartom jakosti dysplejiw w nastupni roky, osoblyvo w premiaĺnomu sehmenti.
Raniše faxiwci RTINGS vybraly najkraščyj b́uđetnyj OLED-televizor – ce ne Samsung abo Sony. LG B5 pojednuje biĺšist́ peredovyx funkcij OLED-panelej za cinoju $900 za 55 d́ujmiv i je čudovoju wxidnoju točkoju u svit OLED.
Jak UNIAN wže pysaw, Samsung wperše za ponad 20 rokiw wtratyla status providnoho vyrobnyka televizoriw, postupywšyś nym TCL Uspix brendu powjazujut́ z ahresywnoju ekspansijeju na rynky poza Kytajem i aktywnym rozšyrenńam modeĺnoho ŕadu, wkĺučajučy b́uđetni TV.
Microsoft nibyto planuje zrobyty pidpysku Xbox Game Pass šče pryvablyvišoju, dodawšy do neji World of Warcraft
24.02.2026, 16:27
Žurnalist Windows Central Đez Korden povidomyw, ščo kompanija rozhĺadaje možlyvist́ nadanńa pidpysnykam Game Pass Ultimate času hry v odnu z najpopuĺarnišyx MMORPG svitu.
Pisĺa osinńoho pidvyščenńa ciny, Game Pass Ultimate koštuje $30 na miśać, i bahato hejmeriw wvažajut́ ce zavyščenoju vartist́u. Korden prypuskaje, ščo okrim WoW, u servis možut́ dodaty j inši pidpysky, napryklad Fallout First dĺa Fallout 76 ta Minecraft Realms dĺa Bedrock-versiji Minecraft.
Poky ce lyše čutky, i bahato hejmeriw stawĺat́śa do nyx skeptyčno, ađe podibni povidomlenńa pro WoW raniše ne pidtverđuvalyśa. Takož miśačna pidpyska na WoW koštuje $15, i korystuvači wpewneni, ščo dĺa pokrytt́a vytrat Microsoft može pidvyščyty cinu Game Pass Ultimate, jak ce bulo z Fortnite ta Ubisoft+.
Đez Korden w podkasti Xbox Two zaznačyw, ščo Microsoft može wkĺučyty World of Warcraft, Fallout 1st ta Minecraft Realms u Game Pass Ultimate, ščob vyprawdaty $30 na miśać.
Pidpysujteśa na naš Telegram ta Twitter , ščob buty w kursi ostannix novyn zi svitu ihr i kibersportu!
Verxowna Rada 24 ĺutoho uxvalyla Zakon Ukrajiny «Pro wnesenńa zminy do statti 50 Zakonu Ukrajiny «Pro Nacionaĺnu policiju» ščodo dejakyx pytań perevirky kandydatiw na službu w policiji» (zakonoprojekt №14194)
24.02.2026, 16:15
Dokument peredbačaje, ščo hromad́any Ukrajiny, jaki proxodyly službu v orhanax wnutrišnix spraw, policiji, orhanax i pidrozdilax cyviĺnoho zaxystu, Deržawnoji prykordonnoji služby Ukrajiny, Zbrojnyx Sylax Ukrajiny ta inšyx vijśkovyx formuvanńax ta otrymaly zaxvoŕuvanńa, poranenńa (kontuziju, trawmu abo kalictvo) pid čas zdijsnenńa zaxodiv iz zaxystu nezaležnosti Ukrajiny, zviĺńajut́śa vid proxođenńa perevirky riwńa fizyčnoji pidhotowky.
Vodnočas ća norma zastosovuvatymet́śa lyše do tyx posad u policiji, perelik jakyx vyznačyt́ Ministerstvo wnutrišnix sprav Ukrajiny.
Zakon wnosyt́ zminy do statti 50 Zakonu «Pro Nacionaĺnu policiju» ta wrehuĺovuje pytanńa pryjomu na službu osib, jaki zaznaly poraneń abo otrymaly zaxvoŕuvanńa pid čas vykonanńa zawdań iz zaxystu deržavy.
U parlamenti zaznačajut́, ščo uxvalene rišenńa maje spryjaty stvorenńu naležnyx umow dĺa pracewlaštuvanńa veteraniw vijny ta osib z osoblyvymy zasluhamy pered Ukrajinoju, a takož dozvolyt́ efektywno vykorystaty jixnij profesijnyj dosvid i kompetenciji.
Za slovamy očiĺnyka MWS Ihoŕa Klymenka, čynna systema doboru ne wraxovuvala reaĺni fizyčni možlyvosti tyx, xto projšow front.
«My inicijuvaly zminy, ščob adaptuvaty procedury vidboru bez znyženńa vymoh do bezpeky ta profesijnyx standartiw, ale z uraxuvanńam indyviduaĺnyx možlyvostej kožnoho veterana», - pojasnyw vin.
Vidteper kandydaty, jaki proxodyly službu w policiji, DPSU, orhanax cyviĺnoho zaxystu, ZSU ta inšyx vijśkovyx formuvanńax i braly učast́ u bojovyx dijax, možut́ buty zviĺneni vid proxođenńa perevirky riwńa fizyčnoji pidhotowky.
Pidpysujteś na naš Telegram-kanal t.me/sudua ta na Google Novyny SUD.UA, a takož na naš VIBER, storinku u Facebook ta v Instagram, ščob buty w kursi najvažlyvišyx podij.
W peršu čerhu texnolohija, mabut́, pryznačena dĺa onlajn-matčiw, de zvyčajna pauza w pryncypi nedostupna. Ce može zminyty hejminh jak takyj
24.02.2026, 15:50
Funkcija pid nazvoju "Mjaka pauza" peredbačaje tymčasove upoviĺnenńa abo sproščenńa hejmpleju i navit́ powne uprawlinńa hroju za dopomohoju ŠI.
U mereži zvernuly uvahu na odnu z novyx patentnyx zajavok Sony, jaka opysuje aĺternatyvu tradycijnomu pryzupynenńu ihor. Funkcija pid nazvoju Soft Pause ("Mjaka pauza") dozvolyt́ tymčasovo perevesty hru v osoblyvyj režym bez pownoho pereryvanńa ihrovoho procesu, pyše GameRant.
Zaležno vid žanru hry "Mjaka pauza" može praćuvaty dekiĺkoma sposobamy. Napryklad, možna upoviĺnyty čas, zmenšyty riveń skladnist́ abo pryhlušyty zvuk – wse ce robyt́ uprawlinńa personažem menš vymohlyvym, koly korystuvač vidvolikajet́śa na zownišni faktory.
Krim toho, w režymi "Mjakoji pauzy" uprawlinńa personažem hrawća može pownist́u perekĺučytyśa na speciaĺnyj štučnyj intelekt. Nasampered texnolohija, skoriš za wse, pryznačena dĺa komandnyx mereževyx matčiw, de zvyčajna pauza w pryncypi nedostupna.
Krim ručnoji aktyvaciji funkciji, ŠI zmože samostijno rozpiznavaty, koly hraveć otrymuje važlyve povidomlenńa abo vidvolikajet́śa vid ekranu. U takyx vypadkax konsoĺ awtomatyčno aktyvuje "mjaku pauzu", dozvoĺajučy pohĺanuty na telefon bez straxu, ščo pisĺa povernenńa my pobačymo lyše napys "Game Over".
Poky ščo novowvedenńa zalyšajet́śa lyše w patentnyx dokumentax, prote vono wže porodylo obhovorenńa na forumax, oskiĺky tradycijna pauza v onlajni banaĺno nemožlyva čerez synxronizaciju z inšymy hrawćamy i serveramy, i rozvjazanńa cijeji problemy sterlo b mežu miž sesijnym hejmplejem i reaĺnym žytt́am.
Raniše Sony zapatentuvala texnolohiju synxronizaciji hub personažiw z ozvučenńam na riznyx movax. Ce syĺno dopomože zanurenńu w hru, wvažajut́ w kompaniji.
Takož w mereži zvernuly uvahu na patent, jakyj pokazuje možlyvyj hejmpad PlayStation 6 bez knopok. Wsi elementy uprawlinńa realizovani čerez sensorni poverxni, jaki adaptujut́śa pid xvat ruky hrawća.
Sučasna praĺna mašyna — ce pownocinnyj rozumnyj hađet, jakyj piklujet́śa pro vaš od́ah krašče, niž vy sami. I w cij industriji kompanija LG prodowžuje utrymuvaty liderśki pozyciji
24.02.2026, 15:49
Sučasna praĺna mašyna — ce pownocinnyj rozumnyj hađet, jakyj piklujet́śa pro vaš od́ah krašče, niž vy sami. I w cij industriji kompanija LG prodowžuje utrymuvaty liderśki pozyciji, pojednujučy perevirenu nadijnist́ dvyhuniw Direct Drive z innovacijnym štučnym intelektom. Eksperty mereži Fokstrot pidhotuvaly hid z vyboru aktuaĺnyx modelej LG.
Perše, na ščo zvertajut́ uvahu konsuĺtanty Fokstrot — intelektuaĺni možlyvosti texniky. Flahmanśka texnolohija AI DD™ evoĺucionuvala: teper mašyna poriwńuje zavantaženu bilyznu z bazoju danyx, ščo mistyt́ 20 000 kombinacij tkanyn. Vona vyznačaje ne lyše vahu, a j mjakist́ materialu, pidbyrajučy optymaĺnyj alhorytm obertanńa. Ce znyžuje poškođenńa rečej na 18%, podowžujučy žytt́a uĺublenoho od́ahu.
Funkcija ezDispense™ sutt́evo sproščuje pobut zawd́aky systemi awtomatyčnoho dozuvanńa. Vy prosto zalyvajete zasib u vidsiky (850 ml dĺa heĺu, 600 ml dĺa kondycionera), a rozumna texnika sama vyznačaje potribnu kiĺkist́. Pownoji zaprawky vystačaje do 35 cykliw pranńa, ščo robyt́ proces ne tiĺky zručnym, a j ekonomnym.
Dĺa tyx, xto žyve u švydkomu rytmi, znaxidkoju stane TurboWash™ 360˚. Zawd́aky 4 forsunkam 3D Multi Spray, jaki intensywno rozpyĺujut́ vodu pid riznymy kutamy, pownyj cykl pranńa (pry zavantaženni 5 kh) zajmaje wśoho 39 xvylyn. A rodynam z dit́my eksperty Fokstrot rekomendujut́ funkciju Steam+™, jaka maje sertyfikat BAF i vydaĺaje do 99.9% pobutovyx alerheniw šče do toho, jak vy distanete reči z barabana.
Perš niž vidkryvaty kataloh na foxtrot.com.ua, varto vyznačytyśa z habarytamy, ađe ce najčastiša pryčyna sumniviw pokupciw. Jakščo u vas obmeženyj prostir u vannij, ideaĺnym vyborom stanut́ vuźki modeli (Slim) hlybynoju 45–47 sm. Sučasni inženerni rišenńa LG (serija Vivace) dozvoĺajut́ wmistyty w takyj korpus do 8.5 kh bilyzny — rekordnyj pokaznyk dĺa ćoho klasu.
Jakščo plošča dozvoĺaje, my radymo rozhĺadaty pownohabarytni mašyny hlybynoju 56–60 sm. Jixńa perevaha — u zbiĺšenomu zavantaženni (10.5–12 kh), ščo daje zmohu lehko praty objemni reči, taki jak kowdry čy puxovyky, ne zvertajučyś do ximčystky.
Okremyj punkt ekonomiji — enerhoefektywnist́. U 2026 roci standartom dĺa jakisnoji texniky LG je markuvanńa klasu A-10% abo navit́ A-40% (na 40% ekonomniše za standartnyj klas A). Ce investycija, jaka povertajet́śa zmenšenymy raxunkamy za elektroenerhiju. A jakščo vy xočete zekonomyty šče j čas, zvernit́ uvahu na modeli 2-v-1 iz sušinńam — vy otrymujete čystyj i suxyj od́ah odrazu posle zaveršenńa cyklu.
Zamowĺajte texniku na sajti abo čerez zastosunok FOXTROT.UA z dostawlenńam. Dovirte turbotu pro od́ah profesionalam LG ta ekspertam Fokstrot!
Dosvidčenyj mexanik z German Car Depot Alan Heĺfand rozpoviw, jakyx premiaĺnyx awtomobiliw varto unykaty. Detaĺniše pro ce čytajte w materiali UNIAN
24.02.2026, 15:35
Premiaĺni awtomobili darujut́ vodijam i jix pasažyram vysokyj riveń komfortu. Prote, dejaki taki modeli dostawĺajut́ nabahato biĺše klopotu, niž inši.
Dosvidčenyj mexanik Alan Heĺfand z German Car Depot rozpoviv u komentari dĺa GoBankingRates, jakyx premiaĺnyx awtomobiliw varto unykaty. Za joho slovamy, u cyx modelej zanadto bahato problem.
Heĺfand vyznaw, ščo Jaguar vyrobĺaje elehantni awtomobili. Prote, vin poperedyw, ščo awtomobili ćoho brendu ne slawĺat́śa svojeju nadijnist́u.
"Elektryčni komponenty XJ majut́ sxyĺnist́ do vyxodu z ladu, a detali pidvisky znošujut́śa švydše, niž u inšyx awtomobiliw. Pidviska i systema oxolođenńa takož lamajut́śa častiše, niž povynni, i ce ne kažučy wže pro skladnist́ pošuku zapčastyn i vysoku vartist́ robit", - rozpoviw mexanik.
"Problemy z dvyhunom, transmisijeju ta elektronikoju Quattroporte obxod́at́śa duže doroho, a sertyfikovanyx mexanikiw dĺa cyx awtomobiliw nabahato menše, niž dĺa inšyx ĺuksovyx marok", - pidkreslyv ekspert.
Za slovamy Heĺfanda, Audi Q7 je styĺnym i komfortnym krosoverom, ale u cijeji modeli čymalo problem.
"Problemy z elektrykoju i transmisijeju, a takož skladni elementy systemy pownoho pryvodu stajut́ neperedbačuvanymy, koly probih awtomobiliw perevyščuje 100 000 myĺ (blyźko 160 000 km)", - skazaw vin.
Takož Heĺfand ne radyt́ kupuvaty kompaktnyj krosover BMW X1. Vin zajavyw, ščo ća modeĺ často stykajet́śa z riznymy polomkamy.
"Koly ci awtomobili novi i znaxod́at́śa na harantiji, vony wražajut́. Ale jix pidvisky často vyxod́at́ z ladu, a systemy oxolođenńa ta elektronni moduli vymahajut́ dorohoho obsluhovuvanńa. Nevelyki problemy z obladnanńam w kincevomu pidsumku pryzvod́at́ do dorohoho remontu", - pojasnyw mexanik.
Land Rover Range Rover cinujut́ za styĺnyj dyzajn, vysokyj riveń komfortu i vidminni možlyvosti na bezdorižži. Prote, ća modeĺ zdatna rozčaruvaty svojeju nadijnist́u.
"Range Rover sxyĺnyj do tŕox osnownyx typiw polomok: polomky pnewmatyčnoji pidvisky, elektryčni nesprawnosti i polomky systemy oxolođenńa. Vartist́ zapčastyn zalyšajet́śa vysokoju, i dĺa remontu často potribna specializovana roboča syla, pryčomu remont často vykonujet́śa partijamy, a ne w miru neobxidnosti", - podilywśa mexanik.
Raniše eksperty Consumer Reports nazvaly 6 krosoveriv i pozašĺaxovykiw, jaki ne slid kupuvaty. Vony rozpovily pro holowni problemy cyx modelej.
Zokrema, eksperty rad́at́ ne kupuvaty Jeep Grand Cherokee čerez vysoku vytratu palyva. Takož vony zaklykaly unykaty Jeep Compass, Alfa Romeo Tonale, Mazda CX-90, GMC Terrain i Land Rover Defender.
Aktorka zihraje host́ovu roĺ u novomu sezoni serialu Netflix ta znovu popraćuje z režyserom Timom Bertonom
24.02.2026, 15:34
Amerykanśka aktorka Vajnona Rajder dolučylaśa do aktorśkoho skladu tret́oho sezonu serialu Venzdej vid Netflix. Pro ce povidomĺaje vydanńa The Hollywood Reporter.
Rajder vykonaje host́ovu roĺ, podrobyci jakoji narazi ne rozhološujut́śa. Jiji učast́ u projekti stane tvorčym vozzjednanńam iz režyserom ta vykonawčym prod́userom serialu Tim Berton. Raniše vony wže praćuvaly razom nad kuĺtovymy stričkamy Bitlđ́us ta Edvard Ruky-nožyci.
"Ja duže radyj, ščo Vajnona pryjednalaśa do nas – vona ideaĺno wpysujet́śa w cej svit. I vona moja dawńa podruha. Ja zawždy vidčuvaju sebe ščaslyvym, koly praćuju z neju",– zaznačyw Berton u zajavi.
Data premjery tret́oho sezonu poky ne ohološena, odnak novyna pro pryjednanńa Rajder uže vyklykala xvyĺu zacikawlenńa sered šanuvaĺnykiw serialu.
Raniše povidomĺalośa, ščo serial Venzdej triumfaĺno povernuwśa na ekrany z druhym sezonom i odrazu pidkoryw rejtynhy.
Novyny vid Korrespondent.net w Telegram ta WhatsApp. Pidpysujteś na naši kanaly https://t.me/korrespondentnet ta WhatsApp
Jakščo vy pomityly pomylku, vydilit́ neobxidnyj tekst i natysnit́ Ctrl + Enter, ščob povidomyty pro ce redakciju.
Zaxidni čynownyky konstatujut́: Rosija wtračaje biĺše soldatiw, niž wstyhaje verbuvaty. Ce stavyt́ pid zahrozu litnij nastup Putina ta vymahaje novoji mobilizaciji
24.02.2026, 15:34
Wtraty Rosiji na poli boju prot́ahom tŕox miśaciw pospiĺ perevyščujut́ riveń naboru novyx soldatiw. Za slovamy zaxidnyx čynownykiw, ce može obmežyty zdatnist́ Volodymyra Putina rozhornuty masštabnyj nastup proty Ukrajiny w najblyžči miśaci.
Jak zaznačajet́śa, Moskva zmohla pidtrymuvaty tempy verbuvanńa na riwni 30–35 tyśač osib na miśać, odnak ća systema zaznaje dedali biĺšoho tysku, oskiĺky wtraty perevyščujut́ ci pokaznyky. Ce pidvyščuje jmovirnist́ šyršoji mobilizaciji, zaznačajut́ spiwrozmownyky vydanńa.
Bloomberg nahaduje, ščo Putin ne ohološuvaw novoji mobilizaciji pisĺa pryzovu 300 tyśač rezervistiv u 2022 roci, ščo sprovokuvaw vyjizd soteń tyśač ĺudej z krajiny ta pidihriw suspiĺne newdovolenńa.
Ministr zbrojnyx syl Velykoji Brytaniji El Karns zajavyw, ščo sered variantiw, dostupnyx Putinu, — aktyvizacija naboru u velykyx mistax Rosiji, a ne w bidnišyx siĺśkyx rehionax.
«My sposterihajemo zrostanńa wtrat, neproporcijne za masštabom, i pewni aspekty ekonomičnoji sytuaciji w Rosiji počynajut́ stavaty dovoli nestijkymy, osoblyvo z nablyženńam lita», — skazaw Karns žurnalistam u Londoni.
Jakščo Rosija aktywniše zalučatyme novobranciv u velykyx mistax, ce, jmovirno, «počne pidryvaty j rozkoĺuvaty častynu polityčnoji pidtrymky, jaka zoseređena w cyx hustonaselenyx rajonax», dodaw vin. Taki mista, jak Moskva, Sankt-Peterburh, Novosybirśk ta Jekaterynburh, prot́ahom vijny proponuvaly sutt́evi odnorazovi vyplaty za pidpysanńa kontraktu.
Za danymy zaxidnyx čynownykiw, Rosija može vyrišyty zoseredyty svij nastup na tak zvanomu «pojasi forteć» u Donećkij oblasti. Aĺternatyvoju može buty vidnowlenńa prosuvanńa do Zaporižž́a.
Nahadajemo, holownokomanduvač ZSU Oleksandr Syrśkyj v intervju Le Monde konstatuvaw, ščo 2025 roku wtraty rosijśkoji armiji wperše perevyščyly kiĺkist́ novobranciw, jakyx wdalośa mobilizuvaty.
TEXTY.ORG.UA — nezaležne vydanńa bez nawjazlyvoji reklamy j zamownyx materialiw. Ščob praćuvaty dali, nam potribna vaša pidtrymka.
Video dńa. Drony proty PPO: Syly bezpilotnyx system znyščyly try ZRK «Tor» ta «Osu» okupantiw
Materialy Texty.org.ua možna vykorystovuvaty zhidno z licenzijeju Creative Commons iz zaznačenńam awtorstva, CC BY (pereklad licenziji ukrajinśkoju). Velyke proxanńa stavyty hiperposylanńa w peršomu čy druhomu abzaci vašoho materialu.